Rieka Ceyhan

Ústi do Iskenderunského zálivu vo východnej časti Stredozemného mora. Pramení v pohorí Aladağ a je dlhá okolo 475/519 kilometrov.

Ceyhan
tur. Ceyhan starogr. Πύραμος – Pyramos
turecká rieka
Pohľad na rieku Ceyhan v Osmaniye, Turecko
Štát	Turecko
Zdrojnica	Aladağ
Ústie	Stredozemné more
Dĺžka	475/519 km
Povodie	21 982 km² (2 198 200 ha)
Wiki Commons: Ceyhan River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Rozloha povodia Ceyhanu je 21 982 km^²,^:648 jeho priemerný ročný prietok 230 m³/s.

Rieka je využívaná na zavlažovanie a výrobu elektrickej energie – je na nej vybudovaných viacero priehrad a hydroelektrární. Na rieke leží mesto Ceyhan a historická Mopsuestia (dnes Yakapınar)

• starogr. Πύραμος – Pyramos; lat. Pyramus
• podľa stredovekého geografa Štefana z Byzancie bol starším názvom starogr. Λευκοσύρος – Leukosyros, po latinsky: Leukosyrus^:648

 

Rieka pramení v nadmorskej výške 3000 m n. m. a jej hlavný tok vzniká spojením niekoľkých menších vodných tokov z Aladağu, ktoré sa zlievajú v blízkosti mesta Elbistan. Preteká nížinou Çukurova a rozsiahlou deltou, ktorú tvorí spolu s riekou Seyhan, ústi do Iskenderunského zálivu v Stredozemnom mori. Podložie Ceyhanu pozostáva predovšetkým z paleozoického, mezozoického a treťohorského podložia. Rozšírené sú aj krasové karbonátové horniny.^:648

V povodí Ceyhanu sa pobrežná nížina a vnútrohorské nížiny premenili na poľnohospodársku pôdu. Pasenie zvierat je rozšírené v horách a vo vnútrozemských stepiach. Horské svahy pokrývajú ihličnaté a listnaté lesy. Vplyv človeka, ktorý sa v historických dobách obmedzoval na odlesňovanie, sa v priebehu minulého storočia zosilnil s výstavbou priehrad a začatím rozsiahlych poľnohospodárskych činností.^:654

 

V dolnom povodí boli rieky Seyhan a Ceyhan kanalizované v rokoch 1948 až 1953 a v 60. rokoch 20. storočia sa začali ďalšie odvodňovacie práce, aby sa zabránilo malárii.^:656

 

V rieke bolo zaznamenaných 39 druhov rýb, z toho 35 pôvodných, tri vysadené a dva endemické. Potvrdených bolo osem druhov obojživelníkov, z toho šesť ohrozených. Triturus vittatus cilicensis je endemický.^:666

Oblasťami ekologickej ochrany sú lagúna Ağyatan (2 200 ha) a lagúna Yumurtalık (16 430 ha). Pozdĺž pobrežia Stredozemného mora sa nachádza lokalita chránená Ramsarským dohovorom.^:668

 

Pozdĺž rieky bolo vybudovaných osem veľkých priehrad a mnohé ďalšie sú v štádiu plánovania alebo realizácie. Nádrže sú využívané na rybolov a rafting.^:668

Na rieke ležia zvyšky neskorochetitskej pevnosti Azatiwadija (aj Azitavatija), ktorá vznikla v prvom tisícročí pred Kristom (Karatepe).

 

V staroveku rieka tiekla inou, dnes už neexistujúcou vetvou a jej ústie ležalo na západ od Magarsy, blízko starovekého ústia rieky Seyhan (v staroveku Sarus). Z tohto dôvodu sa obe rieky občas spojili. Dnes sa ústie kvôli aluviálnym nánosom posunulo ďaleko na východ, pričom tento proces spomínajú už staroveké pramene: veštba dokonca hovorila, že rieka jedného dňa dosiahne Cyprus (Strabón 1,3,7; 12,2,4). Rieka bola splavná až po Mallos, kde ju bolo možné prekonať po jednom z dodnes zachovaných rímskych mostov. Ďalší rímsky most v Mopsuestii bol súčasťou pútnickej cesty Itinerarium Burdigalense.

V stredoveku ovládali Kilíkiu, a teda aj povodie, viaceré štáty: Byzantská ríša, Arabský kalifát a Arméni, ktorí v ňom mali spočiatku kniežatstvo a neskôr kráľovstvo.

•  
  Hrad Amouda na rieke Ceyhan, v dedine Gökçedam, Turecko
•  
  pohľad Z hory Düldül na priehradu Aslantaş na rieke Ceyhan, Turecko
•  
  Pohľad na dolný koniec priehrady Berke na rieke Ceyhan z hory Düldül, Turecko
•  
  Pohľad na rieku Ceyhan v Misis, Turecko
•  
  Pohľad na rieku Ceyhan neďaleko dediny Gökçedam, Turecko
•  
  Hrádza priehrady Kilavuzlu, Turecko
•  
  Pohľad na krajinu v Onikişubat, Turecko
•  
  Čiastočný pohľad na priehradu Sır z Başkonuş hory Onikişubat, Kahramanmaraş, Turecko