Biocenóza

Biocenóza zahŕňa všetky organizmy daného priestoru, kým cenóza je všeobecný termín pre spoločenstvo organizmov, teda napríklad aj len pre niektorú z podmnožín biocenózy (napr. len zoocenózu alebo len cenózu vtákov).

• pôvodná definícia (Möbius 1877): Veda ešte nemá slovo pre takéto spoločenstvo živých tvorov, pre vonkajším životným pomerom zodpovedajúci výber a počet druhov a jedincov, ktoré sa vzájomne podmieňujú a rozmnožovaním trvalo udržiavajú vo vymedzenej oblasti. Ja takéto spoločenstvo nazývam biocenóza [Bioceonosis] alebo životná obec [Lebesgemeinde].
• Malá encyklopédia biológie 1975: pozri vyššie
• Wörterbuch der Ökologie 2012: Biocenóza je spoločný výskyt druhov (rastlín, zvierat, mikroorganizmov), ktoré sú spolu náhodne alebo z dôvodu biologických vzťahov, vedia sa v danom životnom priestore ...udržať v dôsledku podobných nárokov na životné prostredie a jednostrannej alebo vzájomnej závislosti a sú prepojené v prvom rade trofickými vzťahmi.
• Encyclopaedia Beliana: Biocenóza je zoskupenie populácií druhov rastlín, živočíchov, mikroorganizmov, baktérií a iných organizmov, ktoré spolu žijú v určitom priestore.
• Biológia pre 3. roč. gymnázia: Všetky organizmy žijúce spoločne na určitom území tvoria biocenózu.

Vedný odbor zaoberajúci sa zákonitosťami vzťahov biocenózy je biocenológia. Určitá biocenóza žije na prirodzenom, istými ekoologickými faktormi charakterizovanom, ohraničenom priestore – biotope (napr. smrekový les, rašelinisko, močiar, vysokohorské pásmo). Organizmy schopné rásť len v podmienkach určitých vlastností sú ekoelementy (rastliny slanomilné, vápnikomilné, močiarové atď.). Kultúrnu biocenózu charakterizuje pestovateľský zásah človeka. Biocenóza je podmienená vlastnosťami prostredia (klimatickými, pôdnymi a topografickými).

Časti biocenózy zodpovedajú typom cenózy – pozri klasifikáciu cenózy v článku spoločenstvo (ekológia).