T-14 (Objekt 148) je projekt ruského hlavného bojového tanku, ktorý reprezentuje novú generáciu tankov vyrobených na princípe univerzálnej podvozkovej platformy Armata.
T-14 | |
---|---|
Všeobecná charakteristika | |
Posádka | 3 (veliteľ, strelec, vodič) |
Dĺžka | 10,8 m |
Šírka | 3,9 m |
Výška | 3,3 m |
Hmotnosť | 55 ton |
Pancier a výzbroj | |
Pancier | kompozitný |
Hlavná výzbroj | 125mm kanón 2A82 |
Druhotná výzbroj | 1 × 12,7mm guľomet typu Kord a 1 × 7,62mm guľomet typu PKTM |
Pohyblivosť | |
Motor | A-85-3A 1 500 hp (1 119 kW) |
Zavesenie | |
Rýchlosť na ceste | 75−80 km/h |
Výkon/hmotnosť | |
Dosah | 500 km |
Vyvíjaný firmou UralVagonZavod v Nižnom Tagile. Do výzbroje ruských ozbrojených síl sa mal zavádzať v rokoch 2023 až 2025. Pre technické problémy a vysokú cenu však bol napokon utlmený.
V roku 2010 došlo k zrušeniu projektu tanku T-95 a tak začal Uralvagonzavod pracovať na štúdii "Armata" (Výzbroj). Výsledkom tejto štúdie bol Objekt 148, ktorý vychádza z výsledkov vývoja tanku T-95. V roku 2012 ruská armáda obmedzila objednávky T-90 a začala sa pripravovať na príchod nového tanku. Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to príliš dobré rozhodnutie, pretože pri vývoji tanku T-14 došlo k mnohoročnému omeškaniu.
Ešte v roku 2013 ruská televízia RT News uviedla, že ruská armáda do konca roku 2020 získa 2300 kusov týchto tankov. Koncom roku 2015 však uzavrelo ruské ministerstvo obrany zmluvu so spoločnosťou Uralvagonzavod na dodávku len 132 kusov tankov T-14, ťažkých bojových vozidiel pechoty T-15 a obrnené uvoľňovacie vozidlo T-16. Išlo o experimentálnu várku techniky, ktorá mala byť dodaná v období od konca roku 2018 do začiatku roku 2021 a mala slúžiť na štátne skúšky. Podľa vyjadrenia vtedajšieho námestníka ministra obrany Ruskej federácie Jurija Borisova z februára 2018 tento kontrakt na experimentálnu vojenskú techniku počíta s dodávkou dvoch práporov tankov T-14. Keďže jeden prápor pozostáva v ruskej armáde z 31 tankov, malo by byť vyrobených 62 tankov T-14. Začiatok dodávok tankov bol posunutý z roku 2018 na rok 2019 a neskôr až na rok 2020. Nakoniec sa výrobu tankov podarilo rozbehnúť až v roku 2021 a v súlade s tým sa posunulo aj načasovanie začiatku štátnych skúšok. Podľa vyjadrenia Alexandra Šestakova majú byť tieto skúšky ukončené v roku 2022. Sériová výroba a dodávky nových strojov na platforme Armata sa začnú najskôr v rokoch 2023-2025.
Okrem pomalej výroby v továrni UralVagonZavod je problémom aj vysoká cena tankov T-14, na ktoré nakoniec ruská armáda nemá dostatok zdrojov. Napríklad cena za jeden kus dvojnásobne prevyšuje cenu za nemecký tank Leopard 2. Nezanedbateľný problém je aj zložitosť ovládania tanku, ktorý si vyžaduje 12 až 18 mesačný výcvik, ktorý sa nedá realizovať s bežnými brancami, ale bude si vyžadovať vojakov z povolania.
V roku 2023 ruské zdroje priznali, že T-14 Armata nateraz nedokáže Rusko vyrábať sériovo a projekt pre svoju vysokú cenu a rad problémov, napríklad z motorom a súčiastkami zo zahraničia, zostáva utlmený.
Bojový tank T-14 má automaticky ovládanú vežu bez ľudskej osádky. Do veže je zabudovaný diaľkovo ovládaný kanón 2A82 kalibru 125mm. Z veže sa dajú odpaľovať aj diaľkovo navádzané protitankové strely. Osádku tvoria traja vojaci, ktorí sedia v oddelenom priestore, ktorý je chránený viacvrstvovým kompozitným pancierom.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article T-14, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.