Behaviorizmus je smer americkej psychológie 20.
storočie">20. storočia, ktorý neuznáva vedomie ako predmet vedeckého výskumu a redukuje psychiku na rozličné formy správania, chápaného ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia. Predmetom vedeckého skúmania by malo byť iba pozorovateľné, merateľné správanie organizmu.
Behaviorizmus vznikol začiatkom 20. stor. v USA zásluhou J. B. Watsona ako reakcia na psychológiu vedomia s jej hlavnou metódou - introspekciou.
Behaviorizmus dominoval v 30. - 50. rokoch najmä v USA, kde ovplyvnil napríklad sociológiu, pedagogiku a do istej miery aj lingvistiku. Filozoficky vychádzal z pozitivizmu, historicky bol reakciou na psychológiu opierajúcu sa o introspekciu.
Podľa Koestlera sa behaviorizmus vo svojich názoroch na dušu podobá názoru, že zem je plochá. Behaviorizmus nahradil antropomorfný blud, ktorý pripisoval zvieratám ľudské schopnosti a city, práve opačným bludom: upiera človeku všetky schopnosti, ktoré u nižších zvierat nenachádza. Nahradil pôvodný antropomorfný pohľad na krysu krysomorfným pohľadom na človeka.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Behaviorizmus, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.