Tu kɛ kpɩnɛ sɔsɔyɛ nɖɩ ɖɩlʋlʋʋ piya nɛ ɖɩhaɣ-sɩ hɩɖɛ yɔ.
Kpɩna sɔsɔna ana, a-taa lɛɛna tatasɩ wɛʋ nɔɔnɔɔ.
Tuŋ weyi ɛwɛ halɩ nɛ sɔnɔ yɔ, ɛnʋʋ yɔ n̄ɩtʋ taa n̄ɩŋ nɛ laʋ taa n̄ɩŋ. Ɛtɩŋa payɩ mbʋ yɔ pɛkpɛndaa nɛ payaɣ se Afrɩka tuŋ nɛ Aazii tuŋ. Ɖooo lɛ payaɣaɣ-ɩ se Ɛɛndɩ tuŋ. Tuŋ ɛnʋ ɛtɩŋa ɛwɛ ndɩ ndɩ. Aasii tuŋ tapaɣlɩ ɛtalɩ tuŋ lɛɛŋ, ɛ-nɩŋgbaŋɩŋ tawalɩ ɖɔɖɔ ɛtalɩ lɛɛŋ n̄ɩŋ. Ɛyʋ ɖɔŋa lʋbʋ se tuŋ weyi ɛtatasɩ wɛʋ yɔ, ɛpɩzɩ nɛ weyi ɛlɛ wɛɛ yɔ pakaɣdɩ ɛlɛ yɔɔ ɖeu.
Tɔmpiye "éléphant", Fransɩɩ taa kɛlɛ. Ɖɩlɩna Latɛŋ kʋnʋŋ taa. Kʋnʋŋ ŋgʋ taa lɛ, payaɣ se "elephantus". Tɔmpiye ɖɩnɛ, ɖɩɖɩ lɩna Krɛkɩ kʋnʋŋ taa. Payaɣ-ɖɩ nɛ kʋnʋŋ kʋkʋ taa se, se "ἐλέφας", pʋ-tɔbʋʋ se "ivoire" yaa "éléphant".
Pasɩma tu sɔnzɩ sakɩyɛ taa. Aazii sɔnzɩ taa lɛ, pan̄ɩɣzɩnɩ tu nɛ lɔŋsɩnɖɛ. Pɔtɔŋ ɛyʋ weyi ɛɛsɔʋ tɔm kaʋ yɔ se ɛwɛna tu fɩtɩyɩm, pʋ-tɔbʋʋ se tu n̄ʋʋ taa mbʋ pʋwɛɛ yɔ, pʋɖɔɔ. Lɔŋsɩŋɖɛ tʋ weyi payaɣ se Aristote yɔ, ɛtɔma se kpɩna tɩŋa taa payɩ lɛ, tu kɩlɩna lɛɣtʋ sɩm nɛ ɛkɩlɩ kpɩna lɛɛna ɖɔɖɔ lɩmaɣzɛ.
This article uses material from the Wikipedia Kabɩyɛ article Tu, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Mbʋ pɛwɛɛ pɩ-taa yɔ pʋwɛɛ pɩcɛlɩna paa weyi yee ɛyʋ ɛwɛna waɖɛ yɔ asaa yee nabʋyʋ ɛwɛ ndɩ lɛ. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Kabɩyɛ (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.