Francium: Chemický prvok s protónovým číslom 87

Francium je nestabilný, vysoko rádioaktívny prvok patriaci medzi alkalické kovy. V prírode sa vyskytuje v stopových množstvách v uránových a tóriových rudách.

Francium (francium)
francium → rádium Cs ↑ Fr   87 Periodická tabuľka 7. perióda, 1. skupina, blok s alkalické kovy, kovy
Vzhľad
kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(223) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 7s1
Kovalentný polomer	260 pm
Van der Waalsov pol.	348 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,7 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 380 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	1,87 kg·dm−3
Teplota topenia	300 K (26,85 °C)
Teplota varu	950 K (676,85 °C)
Sk. teplo topenia	2 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	65 kJ·mol−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 404 454 519 608 738 946
Iné
Kryštálová sústava	kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	3 nΩ·m
Reg. číslo CAS	7440-73-5
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  221Fr synt. 4,8 min. α 6,457 217At  222Fr synt. 14,2 min. β- 2,033 222Ra  223Fr stopy 22,00 min. β- 1,149 223Ra synt.   α 5,430 219At
Commons ponúka multimediálny obsah na tému francium.
Chemický portál

Francium bolo objavené v roku 1939 francúzskou fyzičkou Marguerite Perey a pomenované po Francúzsku. Francium bolo posledným prvkom, ktorý bol objavený v prírode. Je najťažším alkalickým kovom a vzniká dôsledkom rozpadu aktínia. Umelo môže byť vyrobené bombardovaním tória protónmi.

Napriek tomu, že sa vyskytuje v uránovej rude, jeho výskyt je nesmierne vzácny. Predpokladá sa, že v zemskej kôre sa nachádza len 340 až 550 gramov francia. To ho robí druhým najvzácnejšie prirodzene sa vyskytujúcim prvkom na Zemi (po astáte). Je tiež najnestabilnejší z prvých 101 prvkov a má najvyššiu pomernú hmotnosť zo všetkých prvkov. Francium je tiež najmenej elektronegatívnym prvkom (druhým v poradí je cézium).

Je známych 34 izotopov francia (s relatívnou atómovou hmotnosťou od 199 do 233) a 11 metastabilných stavov. Najstabilnejším je izotop ²²³Fr s polčasom rozpadu 22 minút, ktorý vzniká rozpadom izotopu ²²⁷Ac a je jedným z dvoch izotopov, ktoré sa vyskytujú v prírode (tým druhým je ²²⁴Fr). Všetky známe izotopy francia sú veľmi nestabilné a tak je výskum francia obmedzený na laboratórne podmienky.

Existuje niekoľko fotografií francia, najviac však len 350 000 atómov.