Jereraha: Ojererahávo tapichakuéra térã mba'ekuéra

Jereraha térã jegueroja ha'e omýivo mba'ekuéra térã tapichakuéra osẽvo térã ohóvo peteĩ tendápe.

Mbohapy mba'e omba'apojoa jahechávo mba'éichapa oiko jereraha, ko'ã mbohapy ha'e opamba'epururã (infraestructura), mba'eguata (vehículos) ha aporape (operación), umíva rupive yvypóra ikatu oku'e ohóvo oipotahápe ha ikatu oguerahauka térã ombouka mba'ekuéra.

Jereraha: Ojererahávo tapichakuéra térã mba'ekuéra
Ta'anga ojejapo 1922 jave ohechaukáva jereraha opaichagua: karréta, kárro, mba'yrumýi, mba'yjua, valõ, ygarata, vísi, pepo'atã ha heta ambuéva.

Opamba'epururã ha'e pe ojeguerahahápe umi mba'e ha ohohápe tapichakuéra, jepivénte tetã ñesãmbyhykuéra omopu'ã ha umi tetãygua ohepyme'ẽ impuésto rupive, ijapytépe jajuhu tape opaichagua (mba'yruguatápe, mba'yjuápe térã ygaratápe guarã), oguahẽhápe mba'ekuéra (taha'e ha'éva aviõ rupa, ygarupa térã mba'yrumýi ha mba'yjua ñeguahẽha). Oiko porãrõ umíva, pya'eve tetã imba'ehetavéta ha hasy'ỹve oñoñemu hag̃ua tetãnguéra ambuévandi.

Mba'eguata ha'e pe omýiva ohóvo opamba'epururã rupive, ikatu ha'e mba'e ojeiporujoáva (umi kamiõ opororaháva, mba'yjua omba'eraháva) térã mba'e ojeiporu ha'eñóva (umi mba'yrumýi, móto térã vísi tapichakuéra omboguatáva ohóvo oipotahápe), kóvape oike mymba opororaháva ha oĩvo tapicha oguatáva avei.

Aporeko katu umi tembiapoukapy ha tekorã opaichagua jajuhu jahávo tapére térã jaiporúvo mba'yrumýi, aporeko ohekome'ẽ mba'éichapa oñemboguata va'erã opamba'epururã rupive umi mba'eguata ha ñanembo'e jaiporu porã hag̃ua tapekuéra, ijapytépe jajuhu umi mba'epe jahecháva tapére ha ohechaukáva ñandéve mba'épa ikatu jajapo ñamboguatávo ñane mba'yrumýi térã ohechauka moõrupi jaha va'erã. Kóvape oike avei léi opaichagua ha mba'e ojehepyme'ẽ va'erã jaiporúvo tapekuéra térã mba'eguata ojeiporujoáva.

Ñañe'ẽvo jereraha rehegua, ñanemandu'a va'erã ikatu ñamba'emondo yvágape ha arapýpe, oñemondóvo mba'e ava japopyre térã mba'yruveve, oĩ umi hyepýpe ogueraháva tapichakuéra (arapy'ytahára) ha umi inandíva (mba'yru arapyguigua), kóva jahero arapýpe ñemboveve, ikatu oiko avei oñemondóvo mba'yru ojere va'erã ñande Yvýre (techapyrã, umi satélite jaiporúva ñañomomarandu pya'eve hag̃ua) térã umi mba'yru mombyryite ohóva oikundaha hag̃ua arapýre. Oĩ avei ojeguerahávo tapichakuéra arapýpe, umícha ohóva amo Tekoha Arapýpe Hetatetãgua rendápe ha umi ogueraháva arapy'ytahára Jasýpe.

Mandu'apy

Tags:

🔥 Trending searches on Wiki Avañe'ẽ:

ArapokõindyArhentínaSelánda PyahuKykyoJohn F. KennedyKa'a he'ẽSahoña1986Qing ñemoñangaChisináuÁsiaTetãvore HidalgoParaguayMéhikoMérida (España)Matilde GaleanoMekúrioLos ÁngelesYvy SudãGuaraniThe SimpsonsGasolínaSócratesInternetGujánaOpyMesopotámiaGuarani Ñe'ẽpukuaaGyrésiaGyroẽlándiaGuasu pytãJimbútiRrúsia Ñepu'ãFIFA Tembiesarái Yvypavẽ 2018PándaKombutadóraSáiVikipetãKuarahyItapuaMamangaTujujuTapicha rekojoparaitaEkuatóryKalifáto MbohapyhaMauricio Cardozo OcampoSudã Retãygua Ñorairõ MbohapyhaKáso ñemombe'u14 jasyapyPragaAnggunIndiánaKuñarekoYsyry UruguáiMaliVidas em JogoGinéaTupãsy Ka'akupeKáiroÑemboyke piresa'ýreKa'iSatúynoJavoty pytãÑe'ẽteja GuaranímeArandupykuaatyIta (táva)Índo avano'õKiotoTekoha'ãngandy ta'angambyrýguiFIFA Tembiesarái Yvypavẽ 1974LíviaKalifórniaÍndiaKorochireNíherTa'ãnga'i Kuatiapyre GuaranímeÑande Ypykuéra🡆 More