Vápeč: Vrch v Strážovských vrchoch

O chránenom území pozri Vápeč (národná prírodná rezervácia).

Leží nad obcou Horná Poruba, približne 9 km juhovýchodne od Ilavy. Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 na výmere 75,38 ha.

Vápeč
vrch
Pohľad na Vápeč z Hornej Poruby.
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okres	Ilava
Obce	Košecké Podhradie, Horná Poruba
Časť	Strážov
Pohorie	Strážovské vrchy
Podcelok	Zliechovská hornatina
Povodie	Váh
Nadmorská výška	955,5 m n. m.
Súradnice	48°56′21″S 18°19′34″V / 48,9393°S 18,3262°V / 48.9393; 18.3262
Geologické zloženie	dolomit
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po značke z obce Horná Poruba
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov. Vrchol leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Horná Poruba a Košecké Podhradie (osada Kopec). Je súčasťou mohutného masívu Suchej hory a leží na jeho západnom okraji.

Vápeč tvorí nezameniteľnú siluetu, vypínajúcu sa nad Porubskou brázdou. Atraktívny cieľ turistov je sedlom spojený so susednou, juhovýchodne situovanou Suchou horou (986 m n. m.), južne leží Homôľka (907 m n. m.), západne vrch Hoľazne (901 m n. m.), severne Mačičie (758 m n. m.) a východným smerom Čierny vrch (855 m n. m.) a Hrubá Zliezajňa (946 m n. m.). Vrch patrí do povodia Váhu; východné a severné svahy odvodňuje Podhradský potok, západné a južné jeho prítok, Porubský potok. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí položená Horná Poruba a severovýchodne ležiaca osada Kopec, čoby miestna časť obce Košecké Podhradie. Juhozápadne sa nachádza Dolná Poruba a juhovýchodne sú lazy Valaskej Belej. Sedlom Palúch pod vrcholom prechádza trasa Cesty hrdinov SNP.

Geológia

Vápeč vytvára morfologicky dominantná príkrovová troska hronika. Na svahoch je budovaný hlavne vrchnotriasovými (tzv. hlavnými) dolomitmi. Vrchol tvoria wettersteinské vápence.

Flóra

Územie predstavuje výraznú vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu Strážovských vrchov s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru. Celkový charakter lesnej a nelesnej vegetácie je submontánny. Prevládajú lesné spoločenstvá vápencových bučín, v menšej miere sa vyskytujú bukové kvetnaté lesy. Na svahoch vrcholovej a podvrcholovej časti Vápeča sa nachádzajú trávnato-bylinné spoločenstvá, v ktorých majú prevahu druhy teplomilné, podiel horských druhov je menší, sústredený do chladnejších polôh.

Výhľady

Nesúvislý porast vrcholovej časti s rozsiahlou skalnatou časťou, poloha vrchu a nadmorská výška umožňuje zaujímavé výhľady. Veľmi dobre sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach vidieť Považský Inovec, Biele Karpaty, Javorníky, Súľovské vrchy, časť Malej a Veľkej Fatry, pohorie Vtáčnik, Pohronský Inovec a Tribeč.

• po   červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) cez sedlo Palúch:
  • zo západného smeru z Omšenskej Baby cez Hornú Porubu
  • od východu zo Zliechova
• po   značke z Ilavy
• po   značke:
  • zo západu z Prejty cez Hornú Porubu
  • z južného smeru zo sedla pod Homôľkou