Vyza Veľká

Huso huso) je veľká ryba z čeľade jeseterovité (Acipenseridae).

Vyza veľká
Stupeň ohrozenia
(globálne)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) lúčoplutvovce (Actinopterygii) Nadrad (superordo) Protacanthopterygii Rad (ordo) jeseterotvaré (Acipenseriformes) Čeľaď (familia) jeseterovité (Acipenseridae) Rod (genus) vyza (Huso) Druh (species) vyza veľká (H. huso)
Vedecký názov
Huso huso Linnaeus, 1758
Synonymá
Zoznam Acipenser huso Linnaeus 1758 Acipenser belugus Forster 1767 Acipenser shyp Forster 1767 Acipenser schypa Gmelin 1789 Acipenser albulus Forster 1767 Huso ichthyocollus Bonaparte 1846 Acipenser vallisnerii Molin 1853 Huso huso maeoticus Sal'nikov & Malyatskii 1934 Huso huso ponticus Sal'nikov & Malyatskii 1934 Huso huso ponticus n. occidentalis Sal'nikov & Malyatskii 1934 Huso huso ponticus n. orientalis Sal'nikov & Malyatskii 1934 Huso huso caspicus Babushkin 1942 Huso huso caspicus n. curensis Babushkin 1942 Huso huso orientalis Lelek 1987
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Je rozšírená v povodiach Čierneho a Kaspického mora. V minulosti boli vyzy aj v Jadranskom mori (do 70. rokov 20. storočia) a v Azovskom mori, ale intenzívny rybolov a priehrady populácie vyhladili. Posledné divoké populácie migrujú riekou Dunaj a Ural. Väčšinu svojho života strávi v mori kde obýva pelagické oblasti. Migruje do sladkovodných riek, kde sa neresí. V minulosti migrovali populácie na svoje neresiská v Dunaji, ale po výstavbe viacerých priehrad (hlavne Železné vráta I, Železné vráta II) sa ich migrácia zastavila.

Slovensko

V minulosti vyzy tiahli cez Dunaj aj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Tento ťah bol pre miestnych obyvateľov významnou udalosťou. Mäso vyzy bolo veľmi cenené. Na území Slovenska vyzy vyhynuli (ale aj v Maďarsku a Chorvátsku). Posledné záznamy a následné vyhynutie vyzy na slovenskom úseku Dunaja možno datovať do roku 1925 resp. 1926. Neskôr bola vyza spozorovaná pri obci Sap v roku 1957. Na území Slovenska je zákonom chránená.

 

Vykazuje typické znaky ostatných jeseterovitých: predĺžené telo, heterocerkná plutva, čiastočne chrupavkovitá kostra, holá koža a pozdĺžne rady kostených štítkov.

Ústa sú veľmi veľké. Rypák je špicatý a dlhší ako ústa. Pred ústami má dva páry fúzkov.

Najväčší zaznamenaný jedinec mal 8 m a 3,2 tony. Staré záznamy údajne evidujú aj 10 m jedinca. Väčšinou však dorastala do 5 m s hmotnosťou 1 tony, tieto jedince mali nad 100 rokov. V súčasnosti dorastá v priemere 220 (samce) až 240 cm (samice) s hmotnosťou 65 (samce) až 130 kg (samice), čo sú jedince do 50 rokov.

Samce pohlavne dospievajú od 10 do 16 rokov a samice od 14 do 20 rokov. Rastú veľmi pomaly, ale dožívajú sa aj 150 rokov (v súčasnosti bežne iba 50 rokov). Neresia sa od apríla do júna každé 3 až 4 roky. Presúvajú sa do veľkých riek, kde neresia v hlbokých a prudkých tokoch na štrkovom podloží. Tiahnu v dvoch vlnách, buď na jar alebo na jeseň. Poter po vyliahnutí migruje späť do mora. Mladé ryby sa živia bentosom, dospelé lovia ryby, ale aj vtáky a tulene.

Vyzy sa lovia pre svoje mäso a vysoko cenený je aj kaviár.

Vyzy ohrozuje okrem priehrad, ktoré im znemožňujú migráciu, aj nadmerný rybolov. Za posledné tri generácie (min. 60 rokov) sa ich populácia zmenšila o 90 %.^{[chýba zdroj]} Vyza bola v Dunaji hojná. Patrila medzi najväčšie ryby, aké bolo možné v Dunaji vidieť. Ich pokles začal v 16. storočí. Chytali sa do špeciálnych sietí a hákov (samolov) a účinných rybích hrádzí. V 17. a 18. storočí boli ich populácie vážne zdecimované a v 19. storočí bolo ulovených len niekoľko jedincov na dolnom toku Dunaja. V 19. storočí viedenské vojsko strieľalo po vyzách z dela.