Symfonická báseň Vodník op.
107 je dielo českého skladateľa Antonína Dvořáka.
Dvořák sa na vrchole svojej životnej a umeleckej zrelosti obracia k tvorbe symfonických básní a komponuje ich celý rad takmer v jednom slede. Až na poslednú skladbu tejto tvorby mu inšpiračným zdrojom boli balady Karla Jaromíra Erbena, ku ktorého tvorbe mal už dávno živý vzťah. Erbenova Kytice lákala skladateľa skutočnosťou mravného základu, kúzlom mýtických námetov a postáv, tak ako si ich vytvorila živá fantázia ľudu.
Stretávame sa tu s jednou zvláštnou kompozičnou metódou vytvorenou Dvořákom – je to vytváranie inštrumentálnych myšlienok v rytme a intonácii básnického textu. Túto metódu využil neskôr ako princíp „nápěvkovej mluvy“ Leoš Janáček.
Náčrt Vodníka vzníkol medzi 6 až 10 januárom 1896, na partitúre pracoval Dvořák od 24 januára do 11 februára toho istého roku prevažne v Prahe. Bol si vedomý že v toto dielo prináša veľa nového, preto ešte pred prvým verejným uvedením uviedol posledné tri symfonické básne na verejnej skúške v Rudolfíne 3 júna kde ich predviedol orchester konzervatória pod taktovkou Antonína Bennewitza. Prvé verejné prevedenie sa konalo až po vydaní skladieb nakladateľa Simrocka na koncerte viedenských filharmonikov pod taktovkou Hansa Rychtera 22 novembra 1896 vo Viedni. V roku 1897 dielo získalo 1. cenu Českej akadémie.
Napriek tomu že sa Dvořák tesne pridržiava nielen dejového sledu básne ale dokonca i jej slovnej formy dokázal vďaka svojmu vyspelému stavebnému cíteniu dať dielu pevnú hudobnú formu, v podstate rondovú a spojil okrem toho všetky časti stálym, skoro ostinátnym citovaním hlavnej myšlienky v doplňujúcich hlasoch, hoci niekedy len rytmicky naznačenej. Táto formová zaokrúhlenosť súvisí i s tým, že sa dokázal od básnickej predlohy odchýliť tam kde to jeho hudobný cit žiadal (v návrate hlavnej myšlienky – vodník čaká na príchod dievčaťa k jazeru – tento dejový prvok u Erbena nie je a hlavne v závere kde skladateľ necháva baladicky doznieť hlavnú a druhú vedľajšiu myšlienku po samotnej katastrofe. Týmto docielil Dvořák pozoruhodné sústredenie sa na hlavnú postavu Vodníka, postava dcéry a matky sa tak stali skôr epizódami, ktoré vystupujú ako náladové kontrasty voči základnej pochmúrnosti.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Vodník (Dvořák), which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.