Vodné Lietadlo: Lietadlo uspôsobené na pristávanie a štartovanie na vodnej hladine

Býva vybavené buď 2 veľkými plavákmi, ktoré držia lietadlo na hladine – plavákové lietadlá. Iné konštrukcie sa opierajú o jeden veľký plavák pod trupom a menšie pomocné na koncoch krídel (napr. Vought OS2U Kingfisher). Inou modifikáciou je zvlášť uspôsobený trup, podobný trupu lode, ktoré tiež ptrebujú stabilizačné plaváky pod krídlami. Takéto stroje sa nazývajú lietajúce člny (napr. Consolidated PBY Catalina).

Plaváky majú obvylke na zadnej strane výrazný stupeň, ktorý ulahčuje odpútanie lietadla od vodnej hladiny pri štarte. V prípade, že je hydroplán uspôsobený aj na pristávanie na suchej zemi, hovorí sa takémuto typu lietadla aj obojživelné lietadlo alebo amfibické lietadlo (amfíbia).

 

Prvé lietadlo schopné štartu a pristátia na vodnej hladine zostrojil v roku 1905 Francúz Gabriel Voisin. Prvý let takéhoto lietadla sa uskutočnil v roku 1910. Išlo o stroj Le Canard iného Francúza Henriho Fabrea. V decembri 1912 francúzsky priemyselník Jascques Schneider vyhlásil prvú súťaž vodných lietadiel, ktorá sa neskôr stala známa ako Schneiderov pohár. Čoskoro sa stala najznámejšou leteckou súťažou na svete. Nové konštrukcie pretekárskych vodných lietadiel významne ovplyvnili ďalšie smerovanie konštrukcie hydroplánov.

Lietadlá tohto typu sa zvykli v medzivojnové obdobie používať na dlhé zaoceánske lety. Ich výhodou bolo, že nepotrebovali dlhé vzletové a pristávacie dráhy na pevnine. Používali sa tiež na vojenské účely, sprvu ako prieskumné, neskôr aj ako torpédové a záchranné lietadlá.

Dnes sa používajú hlavne na špeciálne účely (hasiace a záchranné lietadlá) alebo ako menšie dopravné lietadlá, hlavne v oblastiach s vhodnými vodnými plochami.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodné lietadlo

Letecký portál