Vítkovce: Obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves

V blízkosti obce sa nachádzajú obce Chrasť nad Hornádom, Poráč, Olcnava, Spišský Hrušov a Bystrany.

Vítkovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Vodné toky	Hornád, Lodina
Nadmorská výška	406 m n. m.
Súradnice	48°55′43″S 20°43′15″V / 48,9285°S 20,7209°V / 48.9285; 20.7209
Rozloha	5,22 km² (522 ha)
Obyvateľstvo	649 (31. 12. 2023)
Hustota	124,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1279
Starosta	Peter Dirda (SRK)
PSČ	053 63 (pošta Spišský Hrušov)
ŠÚJ	543713
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obec Vítkovce 053 63 Vítkovce 99
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	053 / 42 99 129
Fax	053 / 42 99 129
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wiki Commons: Vítkovce
Webová stránka: obecvitkovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Obec sa rozkladá v južnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch pohoria Galmus. Do katastra obce spadajú tzv. Vítkovské skaly. Na južnej strane sa nachádza členitý povrch Slovenského rudohoria. Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád a Lodina.

Vítkovce sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1279. Obec vznikla pravdepodobne v roku 1253, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval Munkáčovmu synovi Vítkovi les. V roku 1298 sa spomína s povolením na stavbu kostola. Obec bola neskôr súčasťou majetku Spišskej Kapituly. V roku 1787 mala obec 15 domov a 114 obyvateľov a už v roku 1828 mala 19 domov a 140 obyvateľov. Obec mala skôr poľnohospodársky ráz. Počas prvej Československej republiky tu prevažovalo tkáčstvo alebo práca na železnici. Po požiaroch v rokoch 1950 a 1960 bola obec značne poškodená.

Vývin názvu obce Ostatné tvary názvu obce sú:

• 1279 - Vytk
• 1282 - Vythek
• 1343 - Wytkfolua
• 1412 - Wittkendorff
• 1773 - Witkowcze
• 1920 - Vítkovce

• nemecký názov: Wittkendorff
• maďarský názov: Vítkóc, Vitfalu

Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)

Starostovia obce

1990 – 2002 – Jozef Pavlík (KDH)
2002 – 2006 – Jozef Olejník (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
1998 – 2002 – 9 poslancov (8 KDH, 1 HZDS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 PSNS, 1 HZDS, 1 KDH)

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. V období okolo roku 1340 bol jeho interiér doplnený súborom nástenných malieb maľovaných technikou secco, ktoré sa dochovali na severnej stene lode. Zobrazujú Ladislavskú legendu v pomerne rustikálnej podobe. Maľby boli inšpirované freskami s rovnakým námetom v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici. V 17. storočí prešiel renesančnou úpravou, z ktorej pochádza zaklenutie presbytéria a lode. V 17. a 18. storočí bol barokovo upravený interiér, z tohto obdobia pochádza ranobarokový bočný oltár so sochou Piety a vrcholnobarokový hlavný oltár z polovice 18. storočia. Obnovou prešiel v 19. storočí. Nástenné maľby boli odkryté v roku 1905. Poslednou obnovou prešiel jeho exteriér v roku 2013. Okrem samotnej hmoty stavby pochádzajú zo stredoveku viaceré architektonické prvky, ako románske štrbinové okno v presbytériu, združené okná veže a rozetové okno a v interiéri ranogotické pastofórium s pôvodnou mrežou. Kostol má hladké fasády. Strecha je pokrytá šindľom. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou

•  
  Kostol sv. Filipa a Jakuba
•  
  Interiér s hlavným oltárom
•  
  Socha Piety na bočnom oltári
•  
  Ladislavská legenda
•  
  Boj sv. Ladislava s Kumánom

• Materská škola - č. d. 81
• Základná škola 1. - 4. - č. d. 81

Farský úrad

• Filiálka rímskokatolíckeho úradu Spišský Hrušov