Mesiac Téba

Bol objavený Stephenom P. Synnottom z fotiek, ktoré urobila sonda Voyager 1 5. marca 1979, a získal dočasný názov S/1979 J 2. Neskôr ho objavili aj na starších fotkách z 27. februára 1979. V roku 1983 bol oficiálne pomenovaný Thebe podľa mytologickej postavy, ktorá bola milenkou Dia (grécky boh Jupiter).

Téba
Téba, štvrtý Jupiterov mesiac
Základné informácie
Objaviteľ	Stephen P. Synnott, Voyager 1
Dátum objavenia	5. marec 1979
Satelit	Jupiter
Poradie od planéty	4.
Iné označenia	S/1979 J 2, Jupiter XIV
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos	221 889,0±0,6 km
Excentricita	0.0175 ± 0.0004
Pericentrum	218 000 km
Apocentrum	226 000 km km
Perióda obehu	0.674536 ± 0.000001 dňa (16 h 11.3 min)
Priemerná obežná rýchlosť	23,923 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty	1.076 ±0.003°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery	116×98×84 km[4] (polomer 49.3 ± 2.0 km)
Objem	~500 000 km³
Hmotnosť	4,3×1017 kg
Priemerná hustota	0,86 g/cm3
Gravitácia na rovníku	~0,020 m/s2 (0.0005 g)
Úniková rýchlosť	~0,040 km/s
Perióda rotácie	synchrónna
Albedo	0.047 ± 0.003
Priemerná povrchová teplota	~124 K
Astronomický portál  Portál slnečná sústava

Téba je najvzdialenejší zo štyroch malých vnútorných mesiacov Jupitera. Okolo planéty obieha vo vzdialenosti ~222 000 km. Obežná dráha má excentricitu ~0,018 a inklináciu ~1,08° vzhľadom na rovník Jupitera. Tieto veličiny sú nezvyčajne vysoké, pravdepodobne kvôli vplyvom mesiaca Io v minulosti. Obežná dráha Téby leží v blízkosti vonkajšieho okraja tenkého prstenca, ktorý je tvorený materiálom vyvrhnutým týmto satelitom.

Téba má veľmi nepravidelný tvar s eliptickou aproximáciou 116x98x84 km. Jej celková hustota a hmotnosť nie sú známe, ale predpokladá sa veľká podobnosť s mesiacom Amalthea, hustota ~0.86 g/cm³, hmotnosť ~4.3×10¹⁷ kg.

Téba rotuje viazane, čo znamená, že je stále otočená jednou stranou k planéte, podobne ako všetky vnútorné satelity Jupitera. Pohybuje sa tak, že dlhá os stále ukazuje smerom k planéte. Úniková rýchlosť je veľmi malá, čo dovoľuje prachu a ďalšiemu materiálu po dopade meteoritov ľahko uniknúť do kozmického priestoru. Tým sa formuje tenký prstenec.

Povrch je veľmi tmavý a javí sa ako červený. Je tu asymetria hmoty medzihemisférou vo smere pohybu mesiaca a hemisférou otočenou do protismeru pohybu mesiaca. Predná, tzv. vedúca hemisféra, je 1,3 krát väčšia ako koncová. Asymetria je pravdepodobne spôsobená vyššou rýchlosťou a frekvenciou dopadov meteoritov na vedúcu hemisféru, čo spôsobuje uvoľňovanie materiálu (ľad) z vnútra satelitu. Na povrchu Téby sa vyskytuje množstvo kráterov. Nachádzajú sa tu najmenej tri alebo štyri impaktné krátery, ktoré sú veľmi rozsiahle, každý z nich je veľkosťou porovnateľný s vlastným priemerom Téby. Najväčší (~40 km) sa nachádza na odvrátenej strane a nazýva sa Zethus (jediný povrchový útvar na Téby, ktorý dostal meno). Na hrane tohto kráteru sa nachádza niekoľko jasných miest.

Téba bola objavená z fotografií, ktoré urobil Voyager 1 Stephenom P. Synnottom, ktorý bol členom navigačného tímu sondy Voyager. Pred príletom sondy Galileo (kozmická sonda) k Jupiteru boli informácie o tomto mesiaci veľmi limitované. Galileo vyfotografoval takmer celý povrch tohto satelitu.

• Jupiter
• Mesiace Jupitera
• Slnečná sústava