Rosnička Zelená

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov rosnička zelená patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, vo vhodných biotopoch je hojná, okraj areálu jej rozšírenia v Západnej Európe sa stáva nesúvislý z dôvodu významného pokles jej stavov.

Rosnička zelená
Stupeň ohrozenia
(globálne, na Slovensku)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) obojživelníky (Amphibia) Podtrieda (subclassis) Salientia Rad (ordo) žaby (Anura) Čeľaď (familia) rosničkovité (Hylidae) Rod (genus) rosnička (Hyla) Druh (species) rosnička zelená (H. arborea)
Vedecký názov
Hyla arborea (L., 1758)
Mapa rozšírenia rosničky zelenej.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Obýva takmer celé územie Európy: Ukrajinu, Bielorusko, Balkán, Krétu, Taliansko, Benelux, Slovensko, Poľsko, Česko, väčšiu časť Nemecka, väčšinu Francúzska a Holandsko, severozápadnú časť Pyrenejského polostrova. Chýba na Britských ostrovoch, na väčšine územia Škandinávie a Dánska, Álp a malej časti severného Holandska a Nemecka.

Vyhľadáva suché listnaté lesy, kde vystupuje aj do vyšších poschodí stromov.

 

Dorastá do dĺžky 5 cm a výšky 3 – 4 cm. Historicky je známa ako akýsi barometer, pretože reaguje na zmenu tlaku, ktorý kolíše obvykle pred dažďom. Sfarbenie rosničiek zelených je trochu premenlivé, pretože kožné pigmenty reagujú na teplotu a vlhkosť, a tak sa jej sfarbenie mení od svetlozelenej na tmavozelenú, žltkastú, šedú alebo dokonca až na hnedú. Zadné končatiny má viditeľne silnejšie ako predné, čo umožňuje rýchle skákanie. Na oboch končatinách má priľnavé chodidlá určené na šplhanie a na pomerne guľatej hlave a na bokoch nápadný vodorovný čierny prúžok, ktorý sa tiahne od nozdier cez oko a ušný bubienok až k predným končatinám. Obe pohlavia sú si na prvý pohľad veľmi podobné, ale bezpečnou odlišnosťou je samcov hnedožltý vak na hrdle.

Rosnička zelená obýva listnaté lesy, lúky s krovinami a záhrady nížin a stredných polôh celého Slovenska, vystupuje do nadmorskej výšky 1 000 m n. m. až po okraj ihličnatých lesov. Ekosozologický status v roku 2001 LR - menej ohrozený.

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov pre alpský bioregión a 100 000 – 1 000 000 jedincov panónsky bioregión. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli stabilné.

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko NT - takmer ohrozený.

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 pre alpský bioregión bola 1 000 – 5 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1x1 km, bola 149 km². Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný.

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 pre panónsky bioregión bola 100 000 – 1 000 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1x1 km, bola 283 km². Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol neznámy.

Rosnička zelená sa živí širokou škálou obvykle živočíšnej potravy. Dospelí sa živia prevažne väčšími bezstavovcami, väčšinou potom hmyzom a pavúkmi, ktoré sa nachádzajú na listoch stromov a ktoré často lovia pomocou rýchleho skoku, na ktorý korisť nestačí väčšinou nijak zareagovať.

 

Rosnička zelená dosahuje pohlavnú dospelosť zhruba vo veku jedného roka. Pária sa od apríla do augusta. Párenie začína ihneď po prilákaní samice a pretože býva samec menší, ľahne si na chrbát samice. Samice vajíčka kladú obvykle dvakrát do roka.

Samice vajíčka kladú väčšinou v priebehu mája, najskôr, ale to je veľmi výnimočné, na konci marca. Vajíčka sú spojené do chumáčov, ktoré sú veľké približne ako vlašské orechy. V jednom chumáči je zvyčajne 10 až 50 vajíčok. Vrchol každého vajíčka, ktoré dosahuje 1,5 – 2 mm, je hnedý, dolná časť potom žlto-biela. Po nakladení sa vajíčka zoradia do skupinových radov.

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021). Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II) a smernici o biotopoch (Príloha IV).