Terézia Vansová: Slovenská spisovateľka

Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Tereza Vansová-Medvecká, Terézka M.; * 18. apríl 1857, Zvolenská Slatina – † 10. október 1942, Banská Bystrica) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Terézia Vansová
slovenská prozaička, prekladateľka a etnografka
Narodenie	18. apríl 1857 Zvolenská Slatina, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	10. október 1942 (85 rokov) Banská Bystrica, Slovensko
Rodičia	Samuel Medvecký Terézia rod. Langová
Manžel	Ján Vansa
Odkazy
Commons	Terézia Vansová
Literárny portál  Slovenský portál  Biografický portál

Jej otec bol Samuel Medvecký, matka Terézia rod. Langová a manžel Ján Vansa.

Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca. Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Mala šiestich súrodencov, z ktorých napr. jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Bola staršia z dvojčiat a podľa zápisu v matrike sa narodila o 9. hodine nočnej, mladší brat Juraj Anton sa narodil hodinu po nej. Deň po narodení dostala pri krste mená Terézia Zuzana.

Vzdelanie získala najprv v ľudovej škole v Zvolenskej Slatine, neskôr na súkromnej dievčenskej škole K. Orfanidesa v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote, no taktiež samoštúdiom. V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu a odsťahovala sa za manželom do Lomničky (1875 – 1882), kde začala písať prvé básne a prózu nielen v slovenčine, ale i v nemčine. Po presťahovaní na Rimavskú Pílu (1882 – 1911) sa začína aktívne venovať svojej spisovateľskej kariére. Od roku 1911 žila po manželovom penzionovaní v Banskej Bystrici. Okrem toho, že jej osud neprial a pričla o najbližších (ešte v Lomničke jej zomrel malý synček, v roku 1922 spáchal samovraždu jej manžel), ju postihli aj existenčné problémy, s ktorými musela zápasiť.

Bola zakladateľka a redaktorka prvého ženského časopisu na Slovensku Dennica (1898 – 1908 a 1910 – 1914), do ktorého prispievali mladí básnici (I. Gall, I. Krasko, F. Votruba), a tak sa stal orgánom nastupujúcej slovenskej moderny. V roku 1920 – 1923 redigovala časopis Slovenská žena. Taktiež bola podporovateľka ochotníckeho divadla a rozširovateľka slovenskej tlače. Venovala sa aj etnografii, spolupracovala s družstvom Lipa. Autorka Novej kuchárskej knihy (1914). Zaslúžila sa o založenie rodinnej školy a miestneho odboru Živeny v Banskej Bystrici. Podpredsedníčka ústredia Živeny, členka výboru družstva Lipa.

Jej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci v jej ranej tvorbe ešte stále pretrváva i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu, jej diela spočiatku ovplyvňujú také autorky ženských románov, akými je napr. Hedwiga Courths-Mahlerová. Témy jej diel často pripomínajú dnešné bulvárne správy, pretože sa pokúša upútať čitateľov súdobými pikantnými témami. Okrem dobrodružstva ponúka aj pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy. Taktiež uverejňuje i životopisy svojich najbližších, ktoré však vychádzajú len v periodickej tlači. Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej ženskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny. Jej politické i osobné záujmy sa odrážali aj v jej tvorbe, rovnako ako jej verejné a spoločenské aktivity a životné skúsenosti. V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba.

Autorka niekoľkých divadelných hier.

• rodný dom s pamätnou tabuľou a bustou od J. Kulicha (od 1957) vo Zvolenskej Slatine
• dom, v ktorom bývala a zomrela, s pamätnou tabuľou v Banskej Bystrici
• hrob s náhrobníkom v Banskej Bystrici
• rkp. pozostalosť a fotodokumentačný materiál v LAMS a v LHM v Banskej Bystrici, kde sú uložené aj vecné pamiatky
• stála expozícia v LHM v Banskej Bystrici
• pomenovanie ulíc vo viacerých slovenských mestách
• Vansovej Lomnička – celoslovenská súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy
• pamätná izba v mestskej galérii v Starej Ľubovni venovaná autorke a histórii Vansovej Lomničky

Próza

• 1875 – Moje piesne, cyklus básní v nemeckom jazyku
• 1884 – Jedlička, novela
• 1884 – Rozsobášení, novela
• 1885 – Čo si rozprávali klobúky
• 1885 – Suplikant
• 1885 – Humoreska
• 1886 – Lesť nad lesť
• 1886 – Ideál
• 1886 – Potopa, divadelná hra pre deti
• 1888 – Julinkin prvý bál
• 1889 – V salóne speváčky, divadelná komédia
• 1889 – Sirota Podhradských
• 1890 – Obete márnomyseľnosti
• 1892 – Ohlášky
• 1893 – Prsteň
• 1896 / 1897 – Pani Georgiadesová na cestách, cestopis
• 1897 – Svedomie, divadelná hra
• 1898 – Nové šatočky
• 1901 – Ľúbezní hostia, divadelná hra
• 1906 – Môj Jožko, divadelná hra
• 1911 – Dve novelky
• 1914 – Nová kuchárska kniha
• 1919 – Milku dajú na edukáciu
• 1919 – Vlčia tma
• 1922 – Biela ruža
• 1922 – Chovanica
• 1922 – Z našej dediny
• 1926 – Kliatba, román
• 1927 – Boženka – Divočka
• 1928 – Ako zo svojho a iná próza
• 1930 – Sestry, román
• 1931 – Z fary a zo školy
• 1933 – Ilenin vydaj a iná próza

Životopisné diela

• 1900 – Terézia Medvecká, rodená Lange, jej matka
• 1926 / 1927 – Môj muž, o manželovi Jánovi Vansovi
• 1903 / 1904 – Paľko Šuška, novela o chovancovi jej rodičov
• 1905 – Danko a Janko, novela opisujúca zážitky z detstva jej manžela a jeho kamaráta Daniela Laučeka

Preklady

• 1928 – Božena Němcová: Babička
• 1928 – Božena Němcová: Podhorská dedina
• 1930 – Božena Němcová: Pán učiteľ

• Slovník slovenských spisovateľov. Praha, Libri 1999
• Slovenský biografický slovník. Martin, Matica slovenská 1994

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terézia Vansová

• Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru vo Zvolenskej Slatine, riadok 30; pokrstená ako Theresia Susana Medveczky
• Plné texty diel T. Vansovej
• T. Vansová ako redaktorka časopisu pre ženy Dennica, ktorý vychádzal koncom 19. storočia do začiatku prvej svetovej vojny. Dennica - dostpuné online v Digitálnej knižnici UKB
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.