Svätá Stolica

úrad pápeža – rímskeho biskupa a hlavy katolíckej cirkvi (vychádzajúci z apoštolskej tradície sv. Petra). Väčšinou (nie však vždy) zahŕňa aj Rímsku kúriu na čele s kolégiom kardinálov.

V kánonickom práve má pojem Svätá stolica dvojaký význam: podľa kánonu 361 CIC sa v širšom zmysle pod menom Apoštolská alebo Svätá stolica „rozumie nielen Rímsky veľkňaz, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplýva iné, aj Štátny sekretariát, Rada pre verejné záležitosti Cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie,“ teda všetky úrady, ktoré pápežovi pomáhajú pri správe rímskokatolíckej cirkvi. V užšom zmysle pojem zahŕňa predovšetkým najvyššiu učiteľskú, zákonodarnú, súdnu, kňazskú a správnu moc pápežského úradu v rímskokatolíckej cirkvi (kánony 113 § 1, 359, 364, 1354 § 3 a 1404).

Svätá stolica je ako právnická, resp. „zo samého božského nariadenia“ (ex ipsa ordinatione divina, CIC 13) morálna osoba subjektom medzinárodného práva, a to ako najvyšší reprezentatívny orgán Katolíckej cirkvi na svete a ako držiteľka suverenity štátu Vatikán. Ako taká nadväzuje Svätá stolica (zastúpená Štátnym sekretárom) diplomatické vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami.

Pojem sa často používa aj na označenie sídla pápeža, teda Vatikánu, ale z právneho hľadiska sú Vatikán (územie, štát) a Svätá stolica dve rôzne veci. V minulosti sa ako Svätá stolica označovali aj sídla iných významných biskupstiev. V priebehu 19. storočia sa však od tohto označovania upustilo. Ako jediné na svete (okrem Ríma) dodnes používa titul Svätá stolica Mohučské arcibiskupstvo.

• Niccolò del Re. "Heiliger Stuhl". In: Niccolò del Re (hrsg.), Vatikan Lexikon, Augsburg: Pattloch Verlag, 1998, s. 297. (Orig.: Mondo Vaticano, Città del Vaticano: Libreria Editrice Vaticana, 1995.)
• prof. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD. „Postavenie Apoštolskej stolice v medzinárodnom práve“. Tribunál 1/2005.