Príroda v prírodných vedách je všetka hmota, energia a javy, ktorá/-é nevznikla/-li zámernou ľudskou činnosťou.
Vo filozofii je to často synonymum pre svet či realitu, v bežnej komunikácii zas pre otvorenú krajinu mimo ľudských obydlí.
Príroda v prírodných vedách zahŕňa všetko od vesmíru až po subatomárne častice, vrátane všetkých živočíchov, rastlín, minerálov, všetkých prírodných zdrojov a prírodných úkazov. Zahŕňa aj správanie živočíchov a procesy súvisiace s neživou hmotou.
Prírodou sa z filozofického hľadiska zaoberá filozofia prírody.
Príroda je inobytie idey, zvonkajštenie sa idey, prijatie ideou zmyslovej, časopriestorovej skutočnosti. Prírode netvorí protiklad idey, jej úplnú negáciu, ale naopak, bez idey je nemysliteľná. Idea je v prírode imanentná, predstavuje jej vnútorný jednotiaci a oživujúci duchovný princíp.
Na druhej strane však zmyslové bytie prírody nie je pre ideu adekvátnym živlom. Bytostné určenia idey sa v prírode nevyhnutne rozptylujú do čisto vonkajškových, vzájomne ľahostajných priestorových a časových rozdielov. Preto v prírode nemá miesto autentická sloboda, ale vládne tu nevyhnutnosť prírodných zákonov, ktorú dopĺňa náhodnosť a ľubovôľa. Príroda je osebe (an sich), v idey božská, ale tak, ako je, nezodpovedá jej bytie jej pojmu, je naopak nerozriešeným rozporom.
To, že príroda je vo svojom základe ideou, ale ideou odpadnutou od seba do bezmocnosti neprimeranej, cudzej existencie, vytvára bytostné napätie prírody, z ktorého sa rodí úsilie idey prekonať stav inobytia, t. j. získať adekvátnu formu bytia. Príroda je tak vnutorným pudením, vzostupným procesom, životom, ktorý sa navonok manifestuje v podobe systému stupňov. Každý stupeň v hierarchickom usporiadaní prírody znázorňuje nevyhnutný krok na ceste k vytýčenému cieľu, k prekonaniu inobytia, sebaodcudzenia idey.. Vyššie stupne do seba zahrnujú predchádzajúce, nižšie stupne, čím vyšší stupeň, tým pravdivejší. Mysliace pozorovanie prírody musí skúmať, ako je príroda sama v sebe procesom, aby sa stala duchom, aby prekonala svoje inobytie – a ako v každom stupni prírody je prítomná idea.
Príroda je nevyhnutný medzistupeň v teleologickom vývojom procese stávania sa idey absolútnou subjektivitou, absolútnym duchom.
Génius, hovorí Kant, je príroda, ktorá pôsobí v človeku ako rozum. Je to nadanie vytvárať to, pre čo sa nedá stanoviť nijaké pravidlo. Dielo, ktoré génius vytvorí, sa v istom zmysle musí podobať prírodnému výtvoru. Nesmie v ňom byť vidno prácne tvorivé úsilie, nesmie ho zaťažovať akademická forma. Umelecký génius sa špecificky odlišuje od schopnosti, ktorú možno získať usilovnosťou, podporenou napodobením. Tým, že zdôrazňuje spontánnu stránku tvorby génia, zhoduje sa Kant so všetkými tvorivými umelcami, ktorí zistili, že nie sú schopní podať nejaký rozumový opis procesu, ktorým sa tvorí krása, a ani obrazne ho nedokázali opísať ináč, ako tak, že ho prirovnali k tehotenstvu.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Príroda, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.