Vrch Pľaša: Národná prírodná rezervácia

O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).

Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 21 km severovýchodne od Sniny.

Pľaša Płasza
vrch
Vrchol Pľaše v polovici marca
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat leski
Obec	Stakčín
Katastrálne územie	Ruské
Pohorie	Bukovské vrchy
Podcelok	Bukovce
Povodia	Cirocha, Uh, Wetlina
Nadmorská výška	1 162,8 m n. m.
Súradnice	49°06′46″S 22°24′06″V / 49,1129°S 22,4018°V / 49.1129; 22.4018
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Runina po a turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok zápisu (č. zasadnutia)	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wiki Commons: Pľaša
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce. Juhozápadná časť hrebeňa a masívu leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín, severovýchodná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna. Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica, severovýchodne Wetlina a Stare Siolo a severne Strzebowiska, všetky patriace do gminy Cisna. Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Pľaša s najvyšším 5. stupňom ochrany, v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.

Pľaša leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.) a Ďurkovec (1 189 m n. m.). Západným smerom sa nachádzajú Rypy (1 002 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Borsuk (725 m n. m.) a Veľký hrb (650 m n. m.), južným Hajdošík (921 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.), Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.) a Minčol (972 m n. m.), východným Ďurkovec (1 189 m n. m.), Jarabá skala (1 199 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Paportna (1 199 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.), Szczawnik (1 052 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.) a Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.). Západné svahy odvodňuje Černegov potok do Cirochy v povodí Laborca, južné potok Pľaša do Uličky v povodí Uhu a severné potok Smerek do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami, skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229), ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Výhľady

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast s pásmom horských lúk – polonín a poskytuje panoramatické výhľady. Z vhodných lokalít je tak vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty. Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

Cez hrebeň a vrchol Pľaše vedie   červeno značená Východokarpatská magistrála, kopírujúca hlavný karpatský hrebeň až na najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.). Magistrála sleduje slovensko-poľskú štátnu hranicu, vedúcu viacerými vrcholmi s panoramatickým výhľadom - napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a iné. Severozápadným smerom vedie magistrála cez Laboreckú vrchovinu a jej najvyšší vrch Vysoký grúň (904,9 m n. m.) a Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z Runiny, najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne. Obec je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Prístup

• po   červeno značenej Východokarpatskej magistrále hlavným hrebeňom:
  • od severozápadu z Ruského sedla (801,0 m n. m.) cez Kruhliak
  • od juhovýchodu zo Sedla pod Ďurkovcom
• po   zelenej značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.); trvanie: ↑ 3:10 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 603 m
• po   žltej značke z obce Nová Sedlica cez rázc. Jarabá skala

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné. Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.