Vrch Ďurkovec: Vrch v Bukovských vrchoch

Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 22 km severovýchodne od Sniny.

Ďurkovec
Dziurkowiec
vrch
Ďurkovec v júni
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat leski
Obce	Runina, Zboj
Pohorie	Bukovské vrchy
Podcelok	Bukovce
Povodia	Uh, Wetlina
Nadmorská výška	1 188,7 m n. m.
Súradnice	49°05′55″S 22°25′42″V / 49,0986°S 22,4284°V / 49.0986; 22.4284
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Runina po a turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok zápisu (č. zasadnutia)	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011, 2017
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wiki Commons: Ďurkovec
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce. Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a zasahuje na katastrálne územie obce Runina a Zboj, severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna. Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica a severne Wetlina a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna. Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany, v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.

Ďurkovec leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východe. Južným smerom z neho vybieha rázsocha Veľkého Bukovca (1 012 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.) a Hajdošík (921 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Jarabá skala (1 199 m n. m.) a severným Paportna (1 199 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.) a Szczawnik (1 052 m n. m.). Západné svahy odvodňuje Poloninský potok do Uličky v povodí Uhu, juhovýchodné Ďurkovský potok do Zbojského potoka a severné potok Chomów do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Ochrana prírody

Na slovenskej strane patrí Ďurkovec spolu s Jarabou skalou do Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany. Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229), ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Jarabá skala sa zakazuje:

• pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
• zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
• zbierať rastliny, vrátane ich plodov
• chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
• rušiť pokoj a ticho

UNESCO

Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie Stužica – Bukovské vrchy, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov. Vyskytujú sa tu i mohutné javory horské (Acer pseudoplatanus) a bresty horské (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viackrát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).

Výhľady

Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.) v Nízkych Tatrách. Pohľad na nízkotatranský vrch Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.), vzdialený 180,1 km, patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska. Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené vrchy v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани), ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) a najvyšší vrch pohoria Velyka Syvulja (ukr. Велика Сивуля) (1 836 m n. m.) vzdialený 138 km.

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Ďurkovca

 

 

Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná   červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Jarabú skalu (1 199,0 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).

Pod vrcholom na slovenskej strane cca 50 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodnou nádržou Starina.

• po   značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.)
• po   červeno značenej Východokarpatskej magistrále hlavným hrebeňom:
  • od severozápadu z Ruského sedla (801,0 m n. m.) cez Kruhliak, Pľašu a Sedlo pod Ďurkovcom
  • od východu z Kremenca (1 221,0 m n. m.) cez Čierťaž (1 071 m n. m.)
• po   žltej značke z poľskej lokality Stare Siolo cez Jarabú skalu

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné. Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

•  
  Pohľad na Ďurkovec z lúk nad obcou Runina
•  
  Ďurkovec v auguste
•  
  Pohľad na vrchol Ďurkovca zo Sedla pod Ďurkovcom v auguste
•  
  Pohľad do Runinskej kotliny s obcou Runina zo Sedla pod Ďurkovcom v júni
•  
  Ďurkovec v zime
•  
  Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
•  
  Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (vpravo)
•  
  Pohľad na Ďurkovec zo Sninského kameňa v zime
•  
  Výhľad z Ďurkovca, v pozadí Vihorlatské vrchy na začiatku augusta
•  
  Vrchol Ďurkovca s výhľadom koncom augusta