Nórčina

Po nórsky hovorí asi 5 miliónov obyvateľov.

Nórčina (norsk)
Štáty	Nórsko, USA, Švédsko
Región	Severná Európa, Severná Amerika
Počet hovoriacich	okolo 5 miliónov
Poradie	–
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Germánske jazyky Severogermánske jazyky Nórčina
Písmo	latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Nórsko Severská rada
Regulátor	Nórska jazyková rada (Bokmål a Nynorsk) Nórska akadémia pre jazyk a literatúru (Riksmål)
Jazykové kódy
ISO 639-1	no – Nórčina nb – Bokmål nn – Nynorsk
ISO 639-2	nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk
ISO 639-3	nor – Nórčina nob – Bokmål nno – Nynorsk
Wikipédia
Adresa	no.wikipedia.org
Pomenovanie	Wiki, den frie encyklopedi
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Nórčina vznikla z jazyka stará nórčina. Vývoj nórčiny zo staroseverčiny (staronórčiny) trval zhruba 300 rokov a za tento čas prebehol prechod od zložitého systému skloňovania (podobného ako má dnešná slovenčina) k jazyku menej zložitému s pevnejším slovosledom.

Dnešná nórčina je taktiež ovplyvnená dánčinou, keďže Nórsko bolo dlhé roky pod nadvládou Dánska. Je všeobecne známe, že Nóri bez väčších problémov rozumejú hovorenej švédčine a pri písanom texte zas písanej dánčine.

Nórčina je štandardizovaná v štyroch formách:

• bokmål (tzv. knižná nórčina, administratívne využívaná)
• nynorsk (nová nórčina, predtým nazývaná i "lansmål" = jazyk sedliakov)
• radikálny nynorsk (= høgnorsk)
• riksmål (konzervatívna verzia bokmålu).

Jazyková demokracia v Nórsku umožňuje používať v oficiálnom hovorovom a písomnom prejave každý zo štyroch variantov, ale v skutočnosti veľká väčšina obyvateľstva používa bokmål a nynorsk a často sa aj uvádza, že naozaj oficiálne postavenie majú len tieto dve formy. V Nórsku je spisovným jazykom tiež lapončina, v niektorých severných oblastiach Nórska majú žiaci právo na výučbu na školách po laponsky.

Nórske dialekty: nórčina má veľké množstvo rôznych dialektov, preto každé slovo sa môže vysloviť rôznymi spôsobmi, každý zo spôsobov je spisovný.

Bokmål (číta sa „bukmol“) používa asi 85 % obyvateľov. Tento jazyk sa aj vyučuje na zahraničných univerzitách. Nynorsk je druhým spisovným jazykom. Používa sa hlavne na západe krajiny. Väčšina Nórov ho však považuje za jazyk sedliakov. V Nórsku, ako aj v ďalších škandinávskych krajinách, si všetci tykajú. Vykanie používajú len vo výnimočných prípadoch. Taktiež pri oslovení sa používa meno a priezvisko, nie oslovenie pán alebo pani.

Intonácia môže byť dvojaká: buď ako v slovenčine dôraz na prvej slabike, alebo existujú v nórčine slová s tzv. druhou intonáciou. Pri výslovnosti slov s druhou intonáciou začíname s hlasom zhruba na normálnej úrovni, potom hlasom trocha klesneme a na konci stúpame nad normálnu výšku hlasu.

Samohlásky

• a vyslovuje sa v porovnaní so slovenským a viac vzadu
• e vyslovuje sa predovšetkým v dlhej forme, je užšie a mäkšie ako slovenské e, é
• o spravidla sa vyslovuje ako slovenské u, no v niektorých slovách v krátkej slabike sa môže vyslovovať aj ako o
• u vyslovuje sa ako nemecké ü
• y vyslovuje sa, akoby sa chcelo zdôrazniť, že ide o tvrdé y
• æ vyslovuje sa ako široké e, podobá sa výslovnosti slovenského ä
• ø veľmi podobné nemeckému ö
• å vyslovuje sa ako slovenské o

Spoluhlásky a skupiny spoluhlások

• g v skupinách hlások gi, gy, gj, gei [ji, ji, j, jäi] sa g vyslovuje ako [j], v prípone -ig je nemé, skupina hlások eg sa v niektorých slovách vyslovuje ako [äi]
• h v porovnaní so slovenčinou je takmer neznelé, na začiatku slov sa nevyslovuje v skupinách hlások hv, hj
• r vyslovuje sa ako slovenské r, v niektorých oblastiach Nórska (napr. v Bergene) je r hrdelné, v skupine hlások rs je r oslabené, mení sa na š, toto je typické najmä pre východné Nórsko

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nórčina
•   Wikislovník ponúka heslo Nórčina

• Learn Norwegian! – Prehľad online kurzov nórčiny