Monastier Studios

Nachádzal sa neďaleko Zlatej brány vo štvrti Psalmateia (dnešná Samatya). Kláštor bol založený Ióannom Studiom v polovici 5. storočia. Zasvätený bol Jánovi Krstiteľovi. Fungoval ako koinobion a žilo v ňom niekoľko stoviek mníchov. Patril k najbohatším kláštorom v Byzantskej ríši a patrili mu viaceré podriadené jednotky metochiony. Významnú úlohu zohral počas sporov o obrazoborectvo, ale aj v iných sporoch (spor o tetragamiu, moechianská aféra a iné). Studitskí mnísi spravidla zastávali radikálne (zelótske) krídlo sporov. Slúžil tiež ako miesto exilu niekoľkých byzantských osobností, vrátane cisárov. Kláštorná bazilika je najstarším dnes stojacim chrámom v Istanbule.

Monastier Studios
Monastier Studion
monastier v Konštantínopole
Zvyšky kláštorného chrámu v roku 2007. Kostol je najstarším dnes stojacim byzantským chrámom v meste.
Pôvod názvu: podľa zakladateľa Ióanna Studia
Štát	Turecko
Štvrť	Psamatheia (Samatya)
Dištrikt	Fatih
Mesto	Istanbul (Konštantínopol)
Súradnice	40°59′46″S 28°55′43″V / 40,996111°S 28,928611°V / 40.996111; 28.928611
Štýl	byzantské umenie byzantská architektúra
Materiál	kameň, tehla
Založenie	454
Výstavba	okolo 450
Cirkev	pravoslávna cirkev neskôr islam
Zasvätenie	Ján Krstiteľ
Poloha monastiera na mape Turecka.
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

• monastier/kláštor Studios, iný prepis Stoudios
• monastier/kláštor Studion, iný prepis Stoudion
• Studijský kláštor, Studijský monastier
• studitský kláštor, Studitský monastier
• lat. Studium
• starogr. Μονή του Αγίου Ιωάννη του Προδρόμου εν τοις Στουδίου – Moné tou Hagiou Ióanné tou Prodromou en tois Stoudiou, iný prepis: Moni tou Hagiou Ióanni tou Prodromou en tois Stoudiou, poprípade v tvare - των Στουδίου (-tón Stoudiou); v preklade: Kláštor svätého Jána Predchodcu (v Studione); skrátene starogr. Μονή Στουδίου – Moné Stoudiou, iný prepis: Moni Stoudiou
• kláštorná bazilika ako turecká mešita: tur. İmrahor Camii, po slovensky: Imrakhor-Džanei pre camii (mešita/modlitebňa) sa používajú aj slovenské tvary džámí, djami, džámija

 

Monastier vznikol v polovici 5. storočia vďaka podpore patricija/konzula Ióanna Studia. Podľa značiek na objavených tehlách výstavba započala v roku 450. Prvými obyvateľmi boli tzv. akometoi, nespiaci mnísi, ktorí sa striedavo modlievali 24 hodín denne.Veľký význam získal monastier v období obrazoborectva, keď sa miestni mnísi postavili zásadne na stranu ikonodulov. Na ich čele stál igumen Theodor Studita. Známe je studitské kláštorné typikon (Väčší a Menší katechésis) z tohto obdobia, ktoré poskytuje vzácne údaje o tom, ako fungovala kláštorná komunita v stredoveku. Kláštoru podliehali rozsiahle pozemky, záhrady, mlyny, vinice a veľké množstvo dobytka. Časť bola spravovaná nižšími kláštornými jednotkami metochionmi. V 9. storočí sa stal kláštor centrom kultúry v Byzancii. V miestom skriptóriu boli opisované rozličné knihy, na rozdiel od iných byzantských kláštorov aj necirkevné texty. Významná bola hymnografická činnosť.

 

Kláštor bol nezávislý od cisárov aj konštantínopolských patriarchov a miestni mnísi sa neváhali postaviť proti ich cirkevnej politike. To sa prejavilo napríklad v ich odpore proti zmierlivému riešeniu moechianskej aféry, ktoré navrhol patriarcha Tarasios. Mnísi boli dokonca vyhnaní a i keď sa mohli znovu vrátiť, neskôr boli znovu vyhnaní za patriarchu Metoda I. Tento raz bolo dôvodom ich nesúhlasné stanovisko proti zmierlivej politike voči obrazoborcom po roku 843.

 

Po spore o tetragamiu Leva VI. sa vzťahy cisára a patriarchov s kláštorom zlepšili a zo Studionu povstalo viacero významných úradníkov a patriarchov (napr. Alexios I. Studites). V 11. storočí hľadalo v kláštore úkryt viacero neúspešných povstalcov a zvrhnutých cisárov (v roku 1042 Michal V., neskôr Izák I. či Michal VII.). V kláštore sa rozvíjalo aj mníšske liturgické typikon, ktoré reflektovalo palestínske tradície. Rozšírilo a začalo platiť vo viacerých kláštoroch v ríši (napr. aj na hore Athos).

V období vlády Komnénovcov vplyv monastiera upadol a privilegované postavenie v Konštantínopole získal Kláštor Krista Pantokratora. Počas IV. križiackej výpravy a latinskej okupácie prišiel o statky a bol poškodený. Význam kláštora opätovne vzrástol za vlády Palaiologovcov, keď znovu patril medzi popredné inštitúcie v meste. V roku 1293 prebehli rekonštrukčné práce. Niekoľko desaťročí pred zánikom Byzantskej ríše v kláštore existovala významná škola na ktorej pôsobil napr. Iósef Bryennios a študoval napr. Markos Eugenikos.

Po páde Konštantínopola do rúk Osmanom bola budova kláštorného kostola premenená na mešitu. Podiel na tom mal mirahur (správca stajní) Bajazida II. Z názvu jeho funkcie vznikol aj turecký názov mešity İmrahor. V osmanskom období prešla budova niekoľkými zmenami. V roku 1894 chrám postihlo zemetrasenie. V rokoch 1907 – 1909 na mieste pracoval ruský archeologický tím.

 

Kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi je trojloďová bazilika z 5. storočia. Predchádzalo jej átrium so stĺporadím a vstup tvoril nartex. Loď bola lemovaná stĺpmi so zeleného mramoru. Galérie boli postavené na stĺpoch s iónskymi hlavicami. Loď uzatvárala apsida so synthrononom. Z vonku má apsida polygonálny tvar. V chráme sa našlo viacero sochárskych dekorácií vrátane reliéfov (napr. Vstup Krista do Jeruzalema). Pod apsidou bola odkrytá krížová krypta, v ktorej sa kedysi pravdepodobne nachádzali relikvie. Na začiatku 20. storočia bola počas výskumov zaznamenaná malá kaplnka pravdepodobne z obdobia neskorej byzantskej éry. Medzičasom však budova zanikla. Juhovýchodne od budovy sa nachádzala cisterna z 5. storočia, ktorá bola v roku 1970 poškodená požiarom.

•  
  Exteriér kláštornej baziliky
•  
  Vonkajšia stena kláštornej baziliky
•  
  Mozaika Panny Márie objavená v kláštore