Monastier Studios (iné názvy pozri nižšie) bol jedným z najvýznamnejších byzantských kláštorov (monastierov) v Konštantínopole (dnešný Istanbul).
Nachádzal sa neďaleko Zlatej brány vo štvrti Psalmateia (dnešná Samatya). Kláštor bol založený Ióannom Studiom v polovici 5. storočia. Zasvätený bol Jánovi Krstiteľovi. Fungoval ako koinobion a žilo v ňom niekoľko stoviek mníchov. Patril k najbohatším kláštorom v Byzantskej ríši a patrili mu viaceré podriadené jednotky metochiony. Významnú úlohu zohral počas sporov o obrazoborectvo, ale aj v iných sporoch (spor o tetragamiu, moechianská aféra a iné). Studitskí mnísi spravidla zastávali radikálne (zelótske) krídlo sporov. Slúžil tiež ako miesto exilu niekoľkých byzantských osobností, vrátane cisárov. Kláštorná bazilika je najstarším dnes stojacim chrámom v Istanbule.
Monastier Studios | |
Monastier Studion | |
monastier v Konštantínopole | |
Zvyšky kláštorného chrámu v roku 2007. Kostol je najstarším dnes stojacim byzantským chrámom v meste. | |
Pôvod názvu: podľa zakladateľa Ióanna Studia | |
Štát | Turecko |
---|---|
Štvrť | Psamatheia (Samatya) |
Dištrikt | Fatih |
Mesto | Istanbul (Konštantínopol) |
Súradnice | 40°59′46″S 28°55′43″V / 40,996111°S 28,928611°V |
Štýl | byzantské umenie byzantská architektúra |
Materiál | kameň, tehla |
Založenie | 454 |
Výstavba | okolo 450 |
Cirkev | pravoslávna cirkev neskôr islam |
Zasvätenie | Ján Krstiteľ |
Poloha monastiera na mape Turecka. | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Monastier vznikol v polovici 5. storočia vďaka podpore patricija/konzula Ióanna Studia. Podľa značiek na objavených tehlách výstavba započala v roku 450. Prvými obyvateľmi boli tzv. akometoi, nespiaci mnísi, ktorí sa striedavo modlievali 24 hodín denne.Veľký význam získal monastier v období obrazoborectva, keď sa miestni mnísi postavili zásadne na stranu ikonodulov. Na ich čele stál igumen Theodor Studita. Známe je studitské kláštorné typikon (Väčší a Menší katechésis) z tohto obdobia, ktoré poskytuje vzácne údaje o tom, ako fungovala kláštorná komunita v stredoveku. Kláštoru podliehali rozsiahle pozemky, záhrady, mlyny, vinice a veľké množstvo dobytka. Časť bola spravovaná nižšími kláštornými jednotkami metochionmi. V 9. storočí sa stal kláštor centrom kultúry v Byzancii. V miestom skriptóriu boli opisované rozličné knihy, na rozdiel od iných byzantských kláštorov aj necirkevné texty. Významná bola hymnografická činnosť.
Kláštor bol nezávislý od cisárov aj konštantínopolských patriarchov a miestni mnísi sa neváhali postaviť proti ich cirkevnej politike. To sa prejavilo napríklad v ich odpore proti zmierlivému riešeniu moechianskej aféry, ktoré navrhol patriarcha Tarasios. Mnísi boli dokonca vyhnaní a i keď sa mohli znovu vrátiť, neskôr boli znovu vyhnaní za patriarchu Metoda I. Tento raz bolo dôvodom ich nesúhlasné stanovisko proti zmierlivej politike voči obrazoborcom po roku 843.
Po spore o tetragamiu Leva VI. sa vzťahy cisára a patriarchov s kláštorom zlepšili a zo Studionu povstalo viacero významných úradníkov a patriarchov (napr. Alexios I. Studites). V 11. storočí hľadalo v kláštore úkryt viacero neúspešných povstalcov a zvrhnutých cisárov (v roku 1042 Michal V., neskôr Izák I. či Michal VII.). V kláštore sa rozvíjalo aj mníšske liturgické typikon, ktoré reflektovalo palestínske tradície. Rozšírilo a začalo platiť vo viacerých kláštoroch v ríši (napr. aj na hore Athos).
V období vlády Komnénovcov vplyv monastiera upadol a privilegované postavenie v Konštantínopole získal Kláštor Krista Pantokratora. Počas IV. križiackej výpravy a latinskej okupácie prišiel o statky a bol poškodený. Význam kláštora opätovne vzrástol za vlády Palaiologovcov, keď znovu patril medzi popredné inštitúcie v meste. V roku 1293 prebehli rekonštrukčné práce. Niekoľko desaťročí pred zánikom Byzantskej ríše v kláštore existovala významná škola na ktorej pôsobil napr. Iósef Bryennios a študoval napr. Markos Eugenikos.
Po páde Konštantínopola do rúk Osmanom bola budova kláštorného kostola premenená na mešitu. Podiel na tom mal mirahur (správca stajní) Bajazida II. Z názvu jeho funkcie vznikol aj turecký názov mešity İmrahor. V osmanskom období prešla budova niekoľkými zmenami. V roku 1894 chrám postihlo zemetrasenie. V rokoch 1907 – 1909 na mieste pracoval ruský archeologický tím.
Kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi je trojloďová bazilika z 5. storočia. Predchádzalo jej átrium so stĺporadím a vstup tvoril nartex. Loď bola lemovaná stĺpmi so zeleného mramoru. Galérie boli postavené na stĺpoch s iónskymi hlavicami. Loď uzatvárala apsida so synthrononom. Z vonku má apsida polygonálny tvar. V chráme sa našlo viacero sochárskych dekorácií vrátane reliéfov (napr. Vstup Krista do Jeruzalema). Pod apsidou bola odkrytá krížová krypta, v ktorej sa kedysi pravdepodobne nachádzali relikvie. Na začiatku 20. storočia bola počas výskumov zaznamenaná malá kaplnka pravdepodobne z obdobia neskorej byzantskej éry. Medzičasom však budova zanikla. Juhovýchodne od budovy sa nachádzala cisterna z 5. storočia, ktorá bola v roku 1970 poškodená požiarom.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Monastier Studios, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.