Kromaňonec

• v užšom zmysle: starec z Cro-Magnonu
• v širšom zmysle:
  • najčastejšie: mladopaleolitický Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) z Európy
  • mladopaleolitický Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) z Európy, Ruska plus niektoré/všetky? mladopaleolitické nálezy z Afriky
  • akýkoľvek mladopaleotický Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) ,
  • len časť mladopaleolitických Homo sapiens (v zmysle človek dnešného typu) z Európy:
    • stredoeurópsky mladopaleolitický Homo sapiens
    • starec z Cro-Magnonu a jemu podobné nálezy ; porovnaj aj nižšie Podborský 1997
  • Beneš 1991 rozlišuje u mladopaleolitického človeka typ s úzkou tvárou (typ Brno či Combe-Capelle) a typ s výrazne širokou tvárou (kromaňonec) a dodáva, že názov kromaňonec sa (podľa neho) „predtým nesprávne používal pre mladopaleolitického človeka vôbec“. Podobne Podborský 1997 rozlišuje u mladopaleotických európskych nálezov staršiu vrstvu (do 30 000 BP?), napr. Předmostí, Brno, Mladeč, a novšiu „cromagnoskú vrstvu“ (od 30 000 BP). Vančata 2007 stotožňuje termín kromaňonec s ľuďmi s obdobia gravettienu (30 000 - 19 000 BP).

Vo všetkých širších významoch je kromaňonec časovo vymedzený rokmi 35 000 (alebo 40 000) BP na jednej strane a cca. 10 000 BP (teda 8000 pred Kr.) na druhej strane. V type definície, ktorý používa napr. Podborský (pozri vyššie) je samozrejme vrchné obmedzenie 30 000 BP (namiesto 35 000 BP).

V prípade významov mladopaleolitický Homo sapiens alebo mladopaleolitický Homo sapiens z Európy sa staršie používalo aj alternatívne označenie človek predveký (Homo sapiens (sapiens) fossilis, Neoanthropus fosssilis či Homo sapiens diluvialis).

Z pohľadu Európy išlo o prvých európskych predstaviteľov Homo sapiens. Boli to súčasníci dožívajúcich neskorých neandertálcov.

Názov kromaňonec je utvorený podľa náleziska Cro-Magnon v južnom Francúzsku, kde roku 1868 objavili lebky a časti kostier 5 jednotlivcov stratigraficky patriacich do würmu III. Najznámejšia z nich je kostra približne 45-ročného muža, tzv. „starca z Cro-Magnonu“, ktorá slúži ako typový nález - pozri Cro-Magnon 1.

O telesných znakoch jednak pozri Cro-Magnon 1 a jednak možno všeobecne povedať, že sa kromaňonci vyznačovali niektorými archaickými znakmi, napr.:

• značne robustné kosti
• mohutnejšie obočné oblúky
• väčšie predné zuby

Základnými znakmi sa však nelíšil od súčasného typu človeka (človeka cca po roku 10 000 BP).

Významné náleziská:

• Francúzsko: Cro-Magnon (najmä Cro-Magnon 1), Chancelade, Combe Capelle, Abri Pataud, La Cottes Vienne, Les Roches, Les Rois
• Taliansko: Grimaldi (Grotte des Enfants).
• Nemecko: Oberkassel, Sande, Brühl, Binshof.
• SNŠ: Afontova Gora, Sungir, Kostenki.
• Česko:
  • Čechy (32 000 - 30 000 rokov BP): Praha - Sv. Prokop, Koněprusy - Zlatý Kůň, Podbaba.
  • Morava: Mladeč (cca 32 000 - 30 000 rokov BP), Dolní Věstonice (29 000 - 26 000 rokov BP), Předmostí (26 000 rokov BP), Brno (cca 35 000 - 30 000 rokov BP), Pavlov (25 000 rokov BP).

Kromaňonec osídlil obývateľnú časť Zeme od polárneho pásma po tropické pásmo, bol lovcom, žil v tlupách, býval v jaskyniach, pod skalnými prevismi a v primitívnych chatrčiach, vyrábal dokonale opracované nástroje z kostí, parohoviny a kameňa, staval obydlia, založil paleolitické umenie (sošky zvierat a žien (venuše), nástenné maľby, rytiny v jaskyniach). To je tiež dokladom kultového života kromaňonca.

V hroboch sa často našli kostry v skrčenej polohe zasypané červenou hlinkou a nástroje kultúr szeletienu, gravettienu, aurignacienu, magdalenienu, pavlovienu.

Náleziská sú v Európe, Ázii, Afrike. Nálezy mimo skupiny z Cro-Magnonu (nálezy Cro-Magnon, Grimaldi, Chancelade) sú často veľmi odlišné, čiže kromaňonec vykazoval značnú variabilitu. Nálezy z Brna predstavujú skupinu s úzkou tvárou a nižšou postavou.