Kosticovce

Mysticeti; iné slov. a lat. názvy pozri nižšie) sú veľký taxón radu veľryby (Cetacea).

Kosticovce
Vráskavec dlhoplutvý
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Rad (ordo) veľryby (Cetacea) Podrad (subordo) kosticovce (Mysticeti)
Vedecký názov
Mysticeti Cope, 1891
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Obyčajne má taxonomickú úroveň podrad či parvrad, menej často infrarad, staršie občas rad.

Slovenské názvy tohto taxónu sú: kosticovce, kosticové veľryby, veľryby kosticové, [zriedkavo] kosticovité, bezzubé veľryby, veľryby bezzubé, bezzubé, [len ako podrad] veľryboblížne. Staršie slovenské názvy sú: veľryby, kyty.

Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: Mysticeti, Mysticeta, Mysticete, Mystaceti (Mystacoeti), Mystacoceti (Mystacocoeti), Mystacoceta, [rad] Mysticetiformes, Anodontocete, Microzoophaga, Cete edentata, Cetacea edentula, Balaenoidea [názov Balaenoidea mal a má aj iné významy], [čeľaď] Balaenidae [dnes má čeľaď Balaenidae užšie významy], [čeľaď] Balaenida, [čeľaď] Balanadae, [čeľaď] Balaenae, [čeľaď] Balaenodea, [čeľaď] Balenidia, [tribus] Balaenina, [tribus] Vermivora, [rod] Balaena [t.j. rod Balaena v najširšom zmysle; dnes má rod Balaena oveľa užší rozsah]. Treba poznamenať, že v prvej polovici 19. storočia tento taxón (vtedy obyčajne chápaný ako čeľaď) občas zahŕňal aj dnešné vorvaňovité (Physeteridae) v širšom zmysle.

Prvé z vyššie uvedených vedeckých mien pochádzajú zo slov mystax (fúzy po grécky) a cetus (veľryba po latinsky).

Rozlišujúci prvok medzi bezkosticovcami a týmto podradom je ten, že kosticovce majú dva rady dosiek, tzv. kostíc, namiesto zubov v hornej čeľusti, ktorými filtrujú korisť z vody. Zuby sa nachádzajú iba v zárodočnej fáze.

Najnápadnejšia na kosticovcoch je ich veľkosť, sú ešte väčšie než bezkosticovce. Samičky sú väčšie než samce. Sú to zďaleka najväčšie žijúce živočíchy. Majú dva dýchacie otvory, čo spôsobuje, že ich výdych tvorí fontánku tvaru písmena V.

Kosticovce nemajú zuby. Potravu lovia tak, že zaplavia svoju tlamu morskou vodou, ktorá obsahuje kôrovce, potom tlamu zavrú a vytvoria tlak zdvihnutím jazyka smerom k podnebiu a tým vytlačia vodu a uväznia malé oceánske živočíchy, napríklad krily alebo planktónne kôrovce.

Filtrovanie potravy ako druh stravovania používajú napríklad aj plameniaci. Pretože jednotlivý kôrovec je maličký, musia kosticovce nabrať obrovské množstvá vody, ktoré ich obsahujú k tomu aby prežili.

Migrácia

Kosticovce žijú vo všetkých oceánoch. Všetky druhy sa sťahujú podľa sezón. Leto trávia v studených vodách vo vyšších zemepisných šírkach, kde sa venujú konzumácii potravy. Na jeseň sa presúvajú do teplejších vôd, kde sa pária a rodia mladé. Vráskavec sivý má dokonca najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých cicavcov.

Skákanie

Aj napriek ich enormnej hmotnosti, sú kosticovce schopné vymrštiť takmer celé svoje obrovské telo nad vodnú hladinu. Pre svoje akrobatické schopnosti sú znám najmä vráskavce dlhoplutvé, ale aj ostatní členovia podradu kosticovcov sú schopní prelomiť vodnú hladinu alebo aspoň hlasito plesnúť o hladinu svojou chvostovou plutvou. Po výskoku sa obracajú a padajú naspäť na chrbát. Príčinu tohoto chovania sa stále nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Možno sa snažia vyvolať silné zvukové vlny, alebo sa snažia utlmiť svrbenie spôsobené kožnými parazitmi.

Spevy

Oproti bezkosticovcom, kosticovce nemajú schopnosť echolokácie. Zato však vedia vydávať zvuky v infrazvukovom pásme s vysokou hlasitosťou. Volania najväčších veľrýb sú počuteľné až niekoľko sto kilometrov ďaleko. Unikátne sú spevy vráskavca dlhoplutvého, ktoré sa skladajú zo zložitých sekvencií a ktoré sa u nich z roka na rok menia. Pravdepodobne sú používané pri dvorení.

Kosticovce:

• †Titanocetus sammariensis
• ?rod †Mioceta
• ?rod †Siphonocetus
• rod †Tretulias
• rod †Ulias
• čeľaď †Aetiocetidae
• čeľaď †Janjucetidae- jediný rod Janjucetus
• čeľaď †Llanocetidae – jediný rod Llanocetidae
• čeľaď †Mammalodontidae – jediný rod Mammalodon
• infrarad Chaeomysticeti
  • †Eobalaenoptera harrisoni
  • †Imerocetus karaganicus
  • †Isocetus depauwii
  • †Piscocetus sacaco
  • †Tiphyocetus temblorensis
  • rod †Mauicetus
  • rod †Mesocetus
  • rod †Otradnocetus
  • rod †Peripolocetus
  • čeľaď veľrybovité (Balaenidae) – napr. rody Balaena – veľryba a Eubalaena – veľryba
  • nadčeľaď Balaenopteroidea
    • čeľaď †Aglaocetidae
    • čeľaď vráskavcovité (Balaenopteridae) – napr. rody Megaptera- vráskavec a Balaenoptera – vráskavec
    • čeľaď †Diorocetidae
    • čeľaď †Pelocetidae
  • nadčeľaď Cetotherioidea
    • rod †Mixocetus
    • čeľaď Cetotheriidae - napr. rod Caperea – veľryba (ktorý sa alternatívne zaraďuje ako monotypická nadčeľaď Balaenoidea/čeľaď Neobalenidae a staršie sa zaraďoval do čeľade Balaenidae)
    • čeľaď veľrybovcovité (Eschrichtiidae) – napr. rod veľrybovec; táto čeľaď sa najnovšie zaraďuje ako súčasť čeľade Balaenopteridae
  • nadčeľaď †Eomysticetoidea
    • čeľaď †Cetotheriopsidae
    • čeľaď †Eomysticetidae

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kosticovce
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kosticovce