Astronómia Konjunkcia

Znamená to, že sa z pohľadu niektorého miesta dve nebeské telesá nachádzajú blízko pri sebe. V skutočnosti je ale jedno z nich od nás oveľa ďalej než to druhé.

Planéty slnečnej sústavy sa môžu dostať do konjunkcie jedna s druhou, so Slnkom alebo s Mesiacom.

Opakom konjunkcie je opozícia.

Planéty sa pohybujú okolo Slnka rôznymi rýchlosťami, čo v kombinácii s pohybom Zeme spôsobuje, že pre pozemských pozorovateľov menia svoju vzájomnú polohu na oblohe. Občas sa pre pozemského pozorovateľa dostanú zdanlivo k sebe veľmi blízko. Časové okamihy, keď je ich vzájomná uhlová vzdialenosť minimálna, označujeme ako konjunkcie. Iba zriedkavo sa stane, že počas konjunkcie sa dostanú na oblohe tak tesne, že pre bežného pozorovateľa bez ďalekohľadu sa budú javiť ako jeden objekt, prípadne dôjde k zákrytu jednej planéty druhou.

Konjunkcie Jupitera a Saturna nastávajú približne každých 20 rokov. Často sa však odohrávajú neďaleko Slnka a väčšinou planéty delí vzdialenosť viac ako 1 stupeň.

Vnútorné planéty, čiže Merkúr a Venuša, sa do konjunkcie so Slnkom dostanú dva razy za svoj synodický obeh. Raz, keď sú na opačnej strane Slnka ako Zem, to je takzvaná horná konjunkcia. Druhý raz, keď sú na rovnakej strane od Slnka ako Zem, vtedy hovoríme o dolnej konjunkcii. Pri dolnej konjunkcii zriedkavo dochádza k prechodu Merkúra alebo prechodu Venuše popred slnečný disk.

Vonkajšie planéty, čiže planéty vzdialenejšie od Slnka ako Zem, sa do konjunkcie so Slnkom dostávajú iba raz za svoj synodický obeh. Je to vtedy, keď sú na opačnej strane od Slnka ako Zem. Ide o ekvivalent hornej konjunkcie pri vnútorných planétach, ale keďže pri vonkajších planétach nie je potrebné rozlišovať ich konjunkcie, nazýva sa jednoducho konjunkciou.

Pokiaľ sa na planétach, ktoré sú práve v hornej konjunkcii alebo v konjunkcii so Slnkom, nachádzajú kozmické sondy, ktoré ich skúmajú, dochádza k dočasnému prerušeniu rádiového spojenia s nimi.

Astronomický portál