Kojot Prériový

Jeho meno pochádza z aztéckého slova coyōtl.

Kojot prériový
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) Mammalia Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Nadčeľaď (superfamilia) Carnivora Čeľaď (familia) psovité (Canidae) Rod (genus) Canis Druh (species) kojot prériový (C. latrans)
Vedecký názov
Canis latrans Say, 1823
Synonymá
Kojot
Rozšírenie.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

• Výška v kohútiku: 60 cm
• Dĺžka: 100 cm
• Hmotnosť: samce: 15 – 20 kg

Kojoty pôvodne žili na skalnatých rovinách v severnom Mexiku, odkiaľ postupne prenikali ďalej na sever. Sú veľmi prispôsobivé a vyskytujú sa v širokej škále biotopov. Môžeme ich nájsť v lesoch, trávnatých porastoch, púštiach a polopúštiach a močiaroch. Vyskytujú sa na území Severnej Ameriky až po Aljašku. Vďaka ich tolerancii k ľudom sa tiež vyskytujú v predmestskom a mestskom prostredí.

Kojoty majú univerzálne stravovacie návyky. Sú to mäsožravce; 90% ich stravy tvoria cicavce. Jedia predovšetkým malé cicavce, ako sú zajace, sysle a myši. Občas jedia aj vtáky, hady, veľké druhy hmyzu a iné veľké bezstavovce. Síce dávajú prednosť čerstvému mäsu, ale dokážu skonzumovať aj veľké množstvo zdochlín. Časť toho, čo robí kojoty tak úspešné v žití na rôznych miestach, je skutočnosť, že dokážu skonzumovať takmer čokoľvek, vrátane ľudských odpadkov a domácich zvierat v prímestských oblastiach. Ich významnou zložkou potravy počas jesene a zimy je ovocie a zelenina. Kojoty lovia zaujímavým spôsobom. Keď sú na love, pomaly sa pohybujú cez trávu a vycítia korisť svojim ňufákom. Náhle však stuhnú a vrhnú sa na korisť. Lov niektorých zvierat však vyzýva k tímovej práci. Kojoty sa môžu striedať v naháňaní koristi, alebo korisť môžu nahnať pred skrytého člena svorky. Vzhľadom k tomu, že kojoty nie sú efektívne pri vyhrabávaní hlodavcov z ich nôr, korisť radšej chytajú, keď je nad povrchom. Priemerná vzdialenosť prejdená v nočnom love je 4 km. Dokážu vyvinúť pomerne veľkú rýchlosť, na vzdialenosť 1,5 km môže bežať rýchlosťou 48 km/h a na kratšiu vzdialenosť aj rýchlejšie. Je pravda, že napádajú aj človeka, no útoky sa málokedy končia fatálne.

Kojoty žijú v pároch alebo v rodinných svorkách. Starostlivo si strážia hranice svojho teritória, ktoré si značkujú močom a trusom.

Kojotia ruja prebieha jedenkrát do roka a trvá približne 2 – 3 mesiace, väčšinou od februára do marca. Počas týchto mesiacov prebehne párenie. Samci síce medzi sebou bojujú, no konečná voľba závisí od samice, ktorá si môže vybrať i porazeného jedinca. Keď si samica vyberie partnera, môžu zostať spolu niekoľko rokov. Spermatogenéza u samcov trvá približne 54 dní a prebieha medzi januárom až februárom v závislosti od geografickej polohy. Pred pôrodom si samica s pomocou partnera vybuduje brloh, ktorý sa stane útočiskom pre ňu a pre mláďatá. Niekedy kojoty obsadia jazvečiu alebo líščiu noru. Po deväťtýždňovej gravidite samica vrhne priemerne 6 mláďat. Ich počet sa však môže značne líšiť; sú známe prípady, kedy samica vrhla 19 mláďat. Mláďatá vážia cca 250 gramov a rodia sa slepé. Po desiatich dňoch sa im otvoria oči a priberú na hmotnosť 600 gramov. Vo veku troch až štyroch týždňov sú už schopné prijímať pevnú potravu, pričom ich kŕmia obidvaja rodičia. V období jedného mesiaca po pôrode začínajú po prvýkrát odchádzať z brlohu. Samci sa väčšinou osamostatnia a odídu z brlohu medzi 6. – 9. mesiacom, zatiaľ čo samice väčšinou zostávajú s rodičmi a tvoria svorku. Občas sa stane, že mláďatá zostanú s rodičmi až do dospelosti, pričom sa učia základy lovu. Veľkosť dospelého jedinca je dosiahnutá medzi 9. – 12. mesiacom. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku jedného roka.

Kojoty sa dožívajú maximálne desať rokov vo voľnej prírode a najviac osemnásť rokov v zajatí.

Kojot hrá významnú úlohu v mytológií severoamerických Indiánov, kde sa často vyskytuje ako prefíkaný šibal, ktorý na jednej strane ostatným tvorom pomáha, ale na druhej strane si z nich robí nejaké žarty alebo sa ich snaží všemožne oklamať, aby získal to, čo chce. Niektoré kmene ho považujú za stvoriteľa sveta.

Bieli farmári však majú na kojoty iný názor. Mnoho z nich je presvedčených, že tieto zvieratá sú úhlavnými nepriateľmi ich dobytka a preto ich nemilosrdne strieľajú. Ročne je tak v USA zabitých cca 90 000 kojotov. V skutočnosti kojoty napádajú tieto zvieratá iba vtedy, keď nie je v oblasti dostatok potravy.