Jaseň Štíhly

Je to európsky druh. Rastie od východu z Kaukazu a pohoria Alborz na najsevernejší výskyt v regióne Trondheimsfjord v Nórsku. Tento druh má veľké množstvo kultivarov a údajne je naturalizovaný na Novom Zélande a v rozptýlených lokalitách v Spojených štátoch a Kanade.

Jaseň štíhly
Burgwald, Nemecko
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Trieda (classis) Rosopsida Rad (ordo) hluchavkotvaré (Lamiales) Čeľaď (familia) olivovité (Oleaceae) Rod (genus) jaseň (Fraxinus) Druh (species) jaseň štíhly (Fraxinus excelsior)
Vedecký názov
Fraxinus excelsior L.
Pôvodné rozšírenie. ✖ Izolované populácie. ▲Introdukcia a naturalizácia (synantropia).
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

 

 

Ide o veľký listnatý strom rastúci do výšky 12 až 18 m (výnimočne do 43 m) s priemerom [Kmeň (stonka)|kmeňa] do 2 m (výnimočne na 3,5), s vysokou a úzkou korunou. Kôra na mladých stromoch je hladká a svetlošedá. Na starých stromoch sa stáva hustou s vertikálnymi prasklinami. Výhonky sú silné, zelenošedé, s čiernymi púčikmi (ktoré sa odlišujú od väčšiny ostatných druhov jaseňa, ktoré ich majú sivé alebo hnedé).

Zložené listy sú protistojné nepárno perovité, dlhé 20 až 35 cm, so 7 až 13 lístkami s hrubo zúbkovanými okrajmi, vajcovité až úzko eliptické, dlhé 3 – 12 cm a široké 0,8 – 3 cm, uložené na hlavnej stonke. Lístky majú hlavné stredné rebro s bielymi chĺpkami na spodnej strane. Nemá prílistky (stipulae). Tieto vlastnosti ho odlišujú od jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia), ktorá má listy uložené alternatívne so spárovanými prilístkami. Listy sú často posledné, ktoré sa otvárajú na jar, a prvé, ktoré padajú na jeseň, ak nenastane skorý mráz; nemajú výraznú jesennú farbu, často padajú matne zelené.

Kvety sa tvoria v krátkych metlinách, otvárajú sa na jar pred listami a nemajú žiadny kvetný obal (periant). Samičie kvety sú o niečo dlhšie ako samčie kvety, tmavo purpurové, bez okvetných lístkov a sú opeľované vetrom. Samčie aj samičie kvety sa môžu vyskytovať na tom istom strome, ale je bežnejšie nájsť kompletne mužské a ženské stromy. Strom, ktorý je jeden rok kompletne samčí, môže na druhý rok produkovať samičie kvety a naopak. Plod je nažka dlhá 2,5 – 4,5 cm a široká 5 – 8 mm, najprv zelená potom svetlohnedá. Často visí v súplodiach aj cez zimu. Plody strom prvýkrát produkuje vo veku 20 až 40 rokov (optimálne 40 až 100 rokov). Ak sú plody zozbierané a zasadené, keď sú ešte zelené a nie úplne zrelé, ihneď vyklíčia, avšak akonáhle sú plody hnedé a úplne zrelé, budú klíčiť až 18 mesiacov po zasiatí (t. j. až kým neprejdú dve zimy).

Korene rastú rýchlo, aby využili veľký objem pôdy a pioniersky potenciál tohto druhu. Môžu mať rádius od kmeňa až štyrikrát väčší ako koruna. Zriedka sa dožíva viac ako 250 rokov (predpoklad 200 až 300.) Existuje však veľa exemplárov, ktoré sa datujú na 200 až 250 rokov a existuje niekoľko viac ako 250-ročných. Najväčší je v Clapton Court v Anglicku s obvodom kmeňa 9 metrov. V Derbyshire existuje niekoľko jedincov s obvodom nad 4,5 metra. V oblasti Bradfield Woods, Suffolk je kopicovaný jaseň štíhly s priemerom kmeňa 5,6 m a vekom 1000 rokov.

Pochádza z Európy od severného Španielska do Ruska a z južnej Fennoškandinávie do severného Grécka. Je považovaný za pôvodný druh v juhozápadnej Ázii od severného Turecka na východ ku Kaukazu a Alborzu. Najsevernejšie miesto výskytu je v regióne Trondheimsfjord v Nórsku. Je hojne pestovaný a údajne naturalizovaný na Novom Zélande a v rozptýlených lokalitách v Spojených štátoch a Kanade.

Rastie ako pôvodný na celých Britských ostrovoch, najmä na vápencoch, ako aj v severnom Škótsku, kde je najsevernejší výskyt na Britských ostrovoch, na vápencoch v lokalite Rassal Ashwood. Je hojne sadený aj na ostatných lokalitách.

Slovensko

Na Slovensku je rozšírený po celom území, nepatrí medzi hlavné dreviny. Spolu so zriedkavejším jaseňom mannovým tvoria 1,5 a 2 % plochy lesnej pôdy. Tvorí dôležitú súčasť lužných a sutinových lesov. Ako prímes je aj v dubovo-hrabových a bukových lesoch.

Vyskytuje sa na širokom spektre pôdnych typov, ale je spojený hlavne so základnými pôdami na vápencových substrátoch. Dáva prednosť vlhkým pôdnym typom. Je obyčajne obmedzený teplotou, preto sa vo väčšine Európy nenachádza vo vyšších chladných polohách. Hoci v Iráne môže dosiahnuť výšku 2 000 m n. m. Mladé stromy sú tieňomilné, ale staršie stromy sú náročnejšie na svetlo. Má rýchly rast, môže sa správať ako pioniersky a invázny druh a konkurovať buku a dubu, ktoré majú neskorší nástup na rast a dlhší vek..

Mykoríza je vnútorného arbuskulárneho typu, v ktorom huba rastie v tkanivách koreňa; tvorí rozvetvené stromové štruktúry v bunkách koreňovej kôry. Na rozdiel od iných druhov rodu Fraxinus, F. excelsior netvorí ektomykorízu..

Biological Records Centre v Spojenom kráľovstve zaznamenalo 111 druhov hmyzu a roztočov, ktoré sa na jaseni živia, z týchto je 29 špecifických pre jaseň. Ďalších šesť je špecifických pre jaseň a príbuzného z čeľade Oleaceae zob vtáčí (Ligustrum vulgare). Množstvo motýľov (Lepidoptera) používa tento jaseň ako zdroj potravy. Jedným príkladom motýľa živiaceho sa na jaseni je mora jaseňová (Atethmia centrago). Larvy sa zavŕtajú do púčikov, a keď sa neskôr vyliahnu, kŕmia sa kvetmi a listami. Ďalšia mora, ktorá spôsobuje zahnednutie listov, (aj na Ligustrum ovalifolium a orgováne) je psotka orgovánová (Gracillaria syringella). Larvy zvyčajne tvoria epidermálnu galériu (t. j. kŕmenia sa v liste), čo vedie k hnedým škvrnám a čiernym cestičkám. Neskôr sa vytvoria dva kužele tvorené sklopením hrotu listu smerom dole.

V Británii bolo na jaseni zaznamenaných 14 hálok, pričom ide o hrčku, ktorá vznikla ako reakcia na dráždenie hmyzom.

Chradnutie spôsobuje huba Hymenoscyphus fraxineus,. Chradnutie sa začalo objavovať v roku 1992 v Poľsku, pôvodca bol objavený v roku 2006. Od roku 2008 sa choroba prejavuje aj na ostatných miestach v Európe (22 krajín). Huba napáda drevo hostiteľa, odumiera kambium. Huba spôsobuje širokú škálu príznakov: odumieranie mladých a malých výhonov, zasychanie konárov, lézie v okolí púčikov, nekróza dreva, predčasné opadávanie listov a iné.. Výskum genetiky odolnosti jaseňa štíhleho ukázal, že odolnosť sa v európskych populáciách vyskytuje, ale v testovaných vzorkách nebola bežná, ani silná. Huby sa cez nepoškodenú kôru dostávajú ťažko. Dôvodom na infekciu často býva poškodenie kôry z dôvodu ohryzania zverou, počasím alebo parazitmi.

Genóm jaseňa štíhleho je sekvenovaný dvomi skupinami vedcov v Spojenom kráľovstve. Skupina na Univerzite v Queen Mary University of London vedená Richardom Buggsom sekvenuje samoopeľovacích potomkov stromu z Worcestershire, organizácie Earth Trust. Skupina v John Innes Centre a The Genome Analysis Centre, ktorú vedie Allanom Downie sekvenuje „strom 35“ z Dánska, ktorý objavil Erik Kjar, ktorý prežil 8 rokov chradnutia.

 

 

Odolnosť a rýchly rast z neho urobili dôležitý zdroj dreva pre drobných hospodárov. Na vidieku bol pravdepodobne najuniverzálnejším drevom s rozsiahlym využitím. Až do druhej svetovej vojny sa stromy často kopicovali v desaťročných intervaloch, aby poskytli trvalo udržateľný zdroj dreva pre palivo a žrďovinu pre stavbu a stolárstvo. Farba dreva sa pohybuje od krémovo bielej až po svetlohnedú a jadro dreva môže byť svetlohnedé až tmavohnedé (vytvára sa za 35 až 40 rokov). Jaseňové drevo je tvrdé a veľmi odolný, s hrubou otvorenou štruktúrou a hustotou 710 kg/m3. Má jasne ohraničené letokruhy. Chýba mu však prirodzená odolnosť voči rozkladu (akú má dub) a nie je tak vhodný pre stĺpy uložené v zemi. Vzhľadom na vysokú flexibilitu, odolnosť proti nárazu a odolnosť voči rozštepovaniu, je jaseňové drevo tradičným materiálom pre luky, rukoväte nástrojov (kladivá a sekery, tenisové rakety a biliardové palice). Vo veľkej miere sa používal pri stavbe prvých lietadiel. Bol bežne používaný v surovom stave na výrobu stoličkových kostier, do ktorých boli vložené iné drevá alebo látky (napríklad tie, ktoré vyrobil Philip Clissett, pozri aj The English Regional Chair). Časti boli obrábané na stĺpových sústruhoch alebo tvarované obojručnými nožmi.

Jaseň štíhly je dôležitou zložkou lesných pasienkov, európskeho systému, v ktorom otvorené lesy poskytujú útočisko a krmivo pre pasúce sa zvieratá. Bol často kopicovaný a skracovaný v živých plotoch, o čom svedčia niektoré obrovské kmene, objavujúce sa vo výške hlavy, v častiach Británie. Jaseň v Glen Lyon (Škótsko) je pozoruhodným príkladom takéhoto skracovania. Tento strom vo veku okolo 400 až 500 rokov dosiahol obvod kmeňa 6 m. . Vzhľadom na svoju elasticitu bolo jaseňové drevo bežne používané pre vychádzkové palice. Palice boli vyrezané z dreva a konce zahrievané v pare. Drevo sa potom dalo ohýbať vo zveráku, aby sa vytvorila rukoväť na palici. Farba a atraktívna štruktúra jaseňového dreva ho robia obľúbeným v modernom nábytku, ako sú stoličky, jedálenské stoly, dvere, architektonické prvky a podlahy (schodiskové stupne). Vyrábali sa z neho aj kočiare, lyže, sane, prvé karosérie.

Je to jediné drevo používané na výrobu hurlingovej pálky (hurley), používanej v írskom kolektívnom športe. Pálky sa vyrábajú z oddienkového výrezu (spodných 1,5 metrov stonky) a zo stromov ideálne s priemerom kmeňa 25 až 30 centimetrov. Na tento účel možno použiť len rýchlo pestovaný jaseň, ktorý je priamy a bez uzlov (hrče). Vzhľadom na nedostatok jaseňa v Írsku sa každoročne dováža viac ako 75 % dreva potrebného na výrobu 350 000 hurlingových pálok. A to najmä východoeurópskych krajín. Dôležitosť jaseňa pre hurling sa odráža aj v tom, že hra sa po celom Írsku označuje ako "The Clash of the Ash" (doslova „jaseňový súboj“).

Je cenený aj ako kvalitné palivové drevo, pretože jeho drevo je tvrdé a dobre horí aj keď je čerstvo zrezané.

Liečivé vlastnosti

Jaseňová kôra a listy sa používajú v modernej medicíne pre svoje adstringentné a laxatívne vlastnosti.

V minulosti sa používal proti malárii, Arabi ho používali ako preháňadlo. Čaj z listov sa používa pre močopudné vlastnosti a proti zápche. Strom obsahuje flavonoidy, deriváty kumarínu, triesloviny, steroly, manit, glukózu, éterické oleje, Kyseliny (4-hydroxybenzoová, protokatechová, sinapová, ...)

 

Existuje veľké množstvo kultivarov, vrátane:

• Fraxinus excelsior 'Aurea', tradičný, pomalo rastúci, známy ako Golden Ash – nemýliť si s 'Jaspidea'
• Fraxinus excelsior 'Aurea Pendula' (Weeping Golden Ash)
• Fraxinus excelsior 'Autumn Blaze'
• Fraxinus excelsior 'Autumn Purple'
• Fraxinus excelsior 'Crispa'
• Fraxinus excelsior 'Diversifolia' (pochádza z Anglicka, známy už od roku 1789, má jednoduché listy)
• Fraxinus excelsior 'Erosa'
• Fraxinus excelsior 'Jaspidea' moderný Golden Ash. V zime sa dá ľahko spoznať podľa žltých výhonkov.
• Fraxinus excelsior 'Monophylla'
• Fraxinus excelsior 'Nana'
• Fraxinus excelsior 'Pendula' (Weeping Ash), jeden z najznámejších kultivarov, rozšírený počas viktoriánska éry, rastie intenzívne a vytvára atraktívny malý až stredne veľký strom s hromadou previsnutých konárov
• Fraxinus excelsior 'Skyline'.

•  
  Dva zrastené jedince.
•  
  46 m vysoký strom, Château des princes de Croÿ, Le Roeulx, Belgicko.
•  
  Starý jedinec, Belgicko.
•  
  listy na stonke s čiernym pukom.
•  
  Kultivar Fraxinus excelsior 'Pendula', Knightshayes Court, Anglicko.
•  
  Puky.
•  
  Kôra staršieho jedinca.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaseň štíhly
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jaseň štíhly

• Fraxinus excelsior – mapa rozšírenia, ochrana a ostatné zdroje informácii. European Forest Genetic Resources Programme (EUFORGEN)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fraxinus excelsior na anglickej Wikipédii.