Helenizmus (zo starogr.
(Macedónia)">Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334 – 324). Pokračovala v nástupníckych štátoch (Macedónia s Gréckom, ríša Seleukovcov, Ptolemaiovcov, Baktrijské kráľovstvo, Pergamská ríša a i.) až do roku 30 pred Kr., čiže do začiatku samovlády prvého rímskeho cisára Octaviana a do obdobia, keď stratil svoju samostatnosť posledný helenistický štát, ptolemaiovský Egypt. Vzdelanosť, umenie, hodnoty a životný štýl starých Grékov prijímal rad národov a súčasne ho obohacoval o domáce tradície.
Helenizmus sa pokladá za významné obdobie antickej kultúry. V období helenizmu sa grécky živel rozšíril ďaleko na východ, kde existovali v Ázii a v Egypte veľké štáty s gréckou vládnucou vrstvou a s mnohými gréckymi mestami a keď sa v ekonomike, v sociálnom a politickom zriadení i v kultúre prelínali civilizačné prvky grécke s orientálnymi. Helenizmus prenikal aj do západného Stredomoria a pôsobil nielen na Grékov sicílskych a juhoitalských, ale aj na Kartágo a Rím.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Helenizmus, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.