Gramotnosť sa v pôvodnom, základnom význame chápe ako kompetencia (zručnosť, schopnosť, znalosť) písania a čítania s porozumením (a príp.
aj počítania). V širšom zmysle predstavuje podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka základnú znalosť alebo ovládanie niečoho, primeranú vzdelanosť, zručnosť v istom odbore, tzn. komplex disponibilít a potencialít človeka v určitej oblasti.
Etymológia
Termín gramotnosť (angl. literacy) vznikol zrejme až druhotne, spodstatnením latinského adjektíva gramotný (lat. literatus / litteratus). Prídavné meno literatus, resp. litteratus znamená pôvodne vzdelaný alebo naučený (v angličtine educated, learned) – jeho vznik sa datuje na začiatok 15. storočia a je pravdepodobne odvodené od latinského littera/litera. Latinský výraz littera/litera ako podstatné meno, okrem základného významu písmeno abecedy, znamená dokument, v pluráli (litterae) nadobúda tiež význam listy, epištoly, knihy alebo aj literatúra; ako sloveso znamená písať a v prenesenom význame i učiť, vzdelávať sa. Latinské adjektívum gramotný tak naznačuje veľmi silný súvis s písaním a čítaním. Jeho slovenské pomenovanie vychádza z ruského grámotnyj – vytvorené od substantíva grámota (= čítanie a písanie, ale aj listina alebo dokument). Tento ruský výraz je prevzatý z gr. grammata (= písmená, súbor písmen, list, listina), ktorý je zas odvodený z gr. gramma (= niečo napísané, písmeno). Preto nielen význam, ale aj názov slovenského adjektíva gramotný teda súvisí primárne s prácou s písanými dokumetmi, z čoho vyplýva aj jeho pôvodný (užší) význam.
Typológia (druhy) gramotností
Čitateľská gramotnosť (= gramotnosť v pôvodnom/užšom význame) - podľa OECD je to kompetencia „porozumieť písaným textom, používať ich a uvažovať o nich pri dosahovaní určitých cieľov jednotlivca, rozvíjaní jeho vedomostí a schopností, ako aj pri podieľaní sa na živote spoločnosti“. Autori správy o medzinárodnom meraní čitateľskej gramotnosti PIRLS ju zas definujú ako „schopnosť chápať a využívať rôzne formy písaného jazyka vyžadované spoločnosťou alebo ocenené jednotlivcom“. Čitateľská gramotnosť je zároveň kľúčovou kompetenciou informačnej gramotnosti.
Funkčná gramotnosť – je uplatňovaním (čitateľskej) gramotnosti v rozličných životných situáciách, ako aj za účelom sebavzdelávania (textová, dokumentová, číselná zložka). Peter Gavora v kontexte gramotnosti v rámci jej užšieho chápania rozlišuje bázovú gramotnosť a funkčnú gramotnosť. Bázová gramotnosť predstavuje podľa Gavoru psycholingvistickú zručnosť, pri ktorej sa dôraz kladie na dekódovanie významov, ukladanie takto získaných informácií do pamäte, integráciu s už osvojenými informáciami a v prípade potreby ich reprodukciu. Funkčná gramotnosť predstavuje životnú kompetenciu – spracovanie informácií uvedených v texte a ich použitie na riešenie praktických problémov v rôznych životných situáciách. Opakom funkčnej gramotnosti je funkčná negramotnosť.
Informačná gramotnosť – kompetencia „primeranej interakcie jednotlivca s informáciou so zámerom rozpoznať informačnú potrebu a potrebnú informáciu vyhľadať, vyhodnotiť a efektívne využiť“, prípadne kompetencia „porozumieť a využívať informácie získané v rozmanitých formátoch zo širokého spektra zdrojov tak, ako sú prezentované prostredníctvom moderných technológií i klasických tlačených dokumentov“. Jej kľúčovými komponentmi sú kompetencie čitateľskej gramotnosti a kritického myslenia a zároveň je základným determinantom života v informačnej spoločnosti.
Digitálna gramotnosť – kompetencia „využívania informačno-komunikačných technológií a internetu na vyhľadávanie, organizovanie, hodnotenie a komunikáciu informácií v rozličných digitálnych formátoch“, prípadne schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych digitálnych formátoch z rôznych zdrojov, ktoré sú prezentované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.
Mediálna gramotnosť – kompetencia kritického a rozlišujúceho postoja voči médiám masovej komunikácie s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných informácií, interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu, ako aj identifikovať ekonomické, politické, sociálne a ďalšie záujmy, ktoré za nimi stoja.
IKT gramotnosť (angl. information and communication technology literacy, resp. ICT literacy) – schopnosť „využívať digitálne technológie, komunikačné nástroje alebo siete pre účely prístupu k informáciám, ich organizácie, integrácie, hodnotenia a tvorby v znalostnej spoločnosti“. V inom chápaní je konštrukt IKT gramotnosti interpretovaný ako informačná, komunikačná a technologická gramotnosť (angl. information, communication, and technology literacy) a definovaný ako kompetencia „určiť informačnú potrebu a využiť širokú škálu nástrojov, technológií a techník na vyhľadávanie, nájdenie, používanie a využitie informácií vedúcich k uspokojeniu informačnej potreby“.
Vizuálna gramotnosť (angl. visual literacy) – „súbor kompetencií umožňujúcich efektívne nájsť, interpretovať, hodnotiť, využívať a vytvárať obrázky a vizuálne médiá […] Umožňuje pochopiť a analyzovať kontextuálne, kultúrne, etické, estetické, intelektuálne a technické aspekty tvorby a využívania vizuálnych materiálov“, prípadne môže znamenať schopnosť „porozumieť obrazom a používať ich, vrátane kompetencií myslieť, učiť sa a vyjadrovať sa vo forme obrazov“.
Kultúrna gramotnosť – umožňuje účasť na zdieľaní sa a (re)produkcii kultúrnych hodnôt a nástrojov, ktoré konkrétny kultúrny nástroj spájajú – je to nie len schopnosť (pre)čítať, (pre)písať, ale aj byť aktívnym v sémantickom priestore.
Multikultúrna gramotnosť – schopnosť orientovať sa aj v iných kultúrnych prostrediach.
Počítačová gramotnosť – schopnosť komunikovať s počítačom využívaním znalostí o jeho technickom (hardware) a programovom (software) vybavení a o informačných technológiách. Počítačovo gramotný jednotlivec by mal mať zručnosti na používanie počítača a jeho vstupno-výstupných (prídavných) zariadení. Mal by vedieť spravovať knižnice a súbory dát, spracovávať texty (textový procesor), tabuľky a grafy (tabuľkový procesor), používať databázový systém, prezentovať informácie (dáta), komunikovať (vymieňať a spravovať informácie), využívať internet.
Športová gramotnosť – ovládanie telesných cvičení gymnastiky, atletiky, plávania a športových hier. (Vedieť správne chodiť, cvičiť, behať, plávať, hrať.) Najlepšie sa získa v rámci školskej výchovy v období od 1 až 17 roku života pod odborným vedením. Športovo gramotný jedinec je schopný samostatne športovať pre zdravie, radosť, osobnostný rozvoj alebo iné motivácie.
Hudobná gramotnosť – schopnosť interpretovať hudobnú skladbu alebo notový zápis na hudobnom nástroji alebo hlasom.
Webová gramotnosť – kompetencia participácie v on-line prostredí, tvorby a recepcie webového obsahu.
Finančná gramotnosť - schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti.
Kritická gramotnosť (pozri kritické myslenie)
a mnohé iné (prírodovedná, matematická, akademická, vedecká, dátová, kybergramotnosť, spravodajská, sieťová...)
Štandardizované merania rôznych typov gramotností vo vzdelávacom sektore (čitateľská, matematická, prírodovedná a i.) vykonáva na území SR Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Gramotnosť, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses. ®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.