Dom Kultúrnej Rekreácie: Hotel v Bratislave

V období druhej polovice 20. storočia sa do popredia dostával a zároveň sa aj najviac rozvíjal modernizmus ^{[chýba zdroj]}. Modernizmus sa pokladá za veľký kultúrny zlom od renesancie a za prvý krok k svetovej kultúre ^{[chýba zdroj]}.

Dom kultúrnej rekreácie je dôkazom toho, že aj v slovenskom prostredí sa objavili moderné tradície, ktoré v období šesťdesiatych a deväťdesiatych rokov boli ovplyvnené predovšetkým funkcionalistickým tvaroslovím ^{[chýba zdroj]}. Jeho odľahčená forma, plynule splýva s okolitým prostredím a svojou hmotou a tvarom nenarúša okolie prírody, ale naopak ju dopĺňa. Bezprostredný kontakt človeka z interiéru s exteriérom je zabezpečený pomocou veľkých zasklených plôch smerujúcich so záhrad. Architekti upravili aj náročný terén, do ktorého je vhodne zakomponovaný členitý pôdorys. Pri tvorbe objektu sa nepodieľali len architekti, ale dôležitú úlohu tam zohrávajú aj diela významných slovenských umelcov.

V hoteli sa 3. augusta 1968 konalo rokovanie delegácií komunistických strán ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR a ČSSR, na ktorom bola sformulovaná Bratislavská deklarácia. Ani tá však neodvrátila vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.

V súčasnosti sa objekt využíva ako priestor pre ubytovanie, oddych, rekreáciu, zábavu a upevnenie zdravia. Sídli v ňom hotel Sorea, ktorý návštevníkom ponúka ubytovanie v apartmánoch a v dvojlôžkových izbách, možnosti konferencíí v štyroch kongresových miestnostiach a salónikoch pre 198 osôb, nachádza sa tam reštaurácia, denný aperitív bar, vináreň, fitnescentrum, sauna a priestory pre masáže.

• MORAVČÍKOVÁ, H. (ed.) – DULLA, M. et all.: Architektúra na Slovensku – stručné dejiny. Bratislava, Slovart 2005, 160. ISBN 80-8085-079-8