Craiova

Je 6. najväčším mestom Rumunska, hlavným a najväčším mestom župy, v ktorej sa nachádza.

Craiova
mesto
Riaditeľstvo župy Dolj
Erb
Štát	Rumunsko
Župa	Dolj
Rieka	Jiu
Najvyšší bod
- výška	116 m n. m.
Najnižší bod
- výška	75 m n. m.
Rozloha	81,41 km² (8 141 ha)
Obyvateľstvo	269 506 (2011)
Hustota	3 310,48 obyv./km²
prvá písomná zmienka	225
Primátor	Lia Olguța Vasilescu (USL)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	69900
Telefónna predvoľba	+40x 51
Poloha mesta v župe Dolj
Poloha mesta v Rumunsku
Wiki Commons: Craiova
Webová stránka: Primaria Craiova
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

• Poloha

Mesto sa nachádza na juhu Rumunska na rieke Jiu na východe Rumunskej nížiny. Leží vo vzdialenosti 227 km od Bukurešti a 68 km od Dunaja.

• Podnebie

Podnebie mesta je kontinentálne, typické pre nížiny v tejto oblasti. Priemerná ročná teplota kolíše medzi 10-11,5°C.

Prvá písomná zmienka

Mesto sa po prvýkrát spomína spomína ako dácke sídlisko Pelendava na peutingerovej mape pochádzajúcej pravdepodobne z roku 225 n.l. Pelendava bola aj neskôr postavená rímska pevnosť, ležiaca neďaleko dnešného kláštora Coșuna, postaveného medzi rokmi 1442 -1443.

15.-17. storočie

Na konci 15. storočia sa mesto stalo sídlom miestnych bojarov, a teda veľkým obchodným strediskom. Mesto bolo významné i po stránke strategickej, často sa oň viedli vojny.

18. storočie

V roku 1735 žilo v meste len niečo cez 4000 obyvateľov, no napriek tomu bolo Craiova v tomto období významným centrom diania. Osemnáste storočie bolo v živote mesta asi najbúrlivejším storočím. Miestni bojari sa stretli s nepriateľstvom zo strany prvého fanariotského vládcu Rumunska Nicolae Mavrocordat. Po porážke Turkov a Požarevackom mieri v roku 1718 sa mesto stáva súčasťou Rakúskej ríše, ale už v roku 1726 sa začínajú vzbury voči Habsburskej nadvláde. Nespokojnosť bola spôsobená prevažne neprirodzene vysokými daňami. Habsburgovci sú napokon po neúspešných pokusoch nastoliť poriadok nútení opustiť región. V rokoch 1735-1770 je Craiova hlavným mestom regiónu, kde však vládne de facto anarchia. Po návrate do normálu v rokoch 1770-71 sa do Craiova presúvajú všetky právomoci hlavného mesta, pretože Bukurešť je obliehaná Turkami. Veľkými ranami pre mesto v tomto období bolo ničivé zemetrasenie roku 1790, morová epidémia 1795, veľký požiar 1796 a v neposlednom rade dobytie Tureckými vojskami pod vedením Pašu Vidin Pazvan-Oglu v roku 1806.

19. storočie

 

Na začiatku tohto storočia mesto zažíva obdobie nebývalého rozvoja. Prudko vzrastá množstvo remeselnej výroby a obchodu. Craiova sa stáva významným centrom administratívnym, kultúrnym i obchodným. Po mieri v Adrianopole (1829, ktorý ukončil Rusko-tureckú vojnu v 1828-29) nastáva v celom Rumunsku na mnoho rokov pokoj. Počas revolúcie 1821 sa mesto stalo základňou pandúrov pod vedením Tudora Vladimirescu. V roku 1848 tu žilo asi 20000 obyvateľov.

20. storočie

Na konci 19. storočia bolo Craiova mesto s viac ako 40000 obyvateľmi, viacerými drobnými továrňami, mnohými obchodmi a remeselnými dielňami. Populácia však vzrástla, takže roku 1912 tu žilo 51404 obyvateľov. Bolo to po Bukurešti druhé najväčšie mesto vo vtedajšom Rumunsku. V roku 1913, za vlády Titu Majorescu bol v meste podpísaný Craiovský mier, znamenajúci koniec Balkánskych vojen. Prvú svetovú vojnu väčšina obyvateľov mesta, prirodzene nevnímala veľmi pozitívne. Keď Rumunsko v roku 1916 po dvoch rokoch neutrality vstúpilo do vojny, bolo Craiova už veľkým vojenským centrom. Tu bolo veliteľstvo rumunskej armády, ktorá v tej dobe čítala 134400 ľudí. Rumunská armáda však proti omnoho lepšie vyzbrojeným nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám nemala šancu. A tak už 21. novembra 1916 bolo mesto dobyté. Počas dvoch rokov nemeckej administrácie bola ekonomika mesta paralyzovaná. Ani v medzivojnovej dobe a v tesne povojnovom období sa mesto, ležiace v agrárnej oblasti (a vlastne v agrárnom Rumunsku) prakticky nerozvíjalo. Až v 60-tych rokoch minulého storočia sa začalo s masívnou socialistickou výstavbou, kedy sa prudko rozvinul miestny priemysel. Dnes je Craiova významné kultúrne, obchodné i administratívne stredisko Rumunska.

• Historický vývoj demografie mesta

Miestna doprava

Hromadnú dopravu v meste zabezpečujú tri električkové linky, dve rýchlodrážne linky a pätnásť autobusových liniek. Električky v meste premávajú od roku 1948.

Električkové linky

 

 

 

Linka 100 Legenda Electroputere Calea București Piața Centrală Craiovița Nouă Peco Severinului

Linka 101 Legenda Ford Romania Electroputere Calea București Piața Centrală Craiovița Nouă Peco Severinului CLF (Izvorul Rece)

Linka 102 Legenda Ford Romania Electroputere Calea București Piața Centrală Craiovița Nouă Peco Severinului CLF (Izvorul Rece) Termocentrala Ișalnița

Expresné autobusové linky

Linka E1 tur Legenda Stația 15 Stația 30 (Cinema) Stația 10 (Orizont) bloc 83 Unitatea Militară Olimp bloc F8 Complex Vechi Gară (žel. stanica)) Bacriz Rovine Vamă Lăpuș SUCPI Pasaj Electro Electroputere MAT Shell Bănie Spitalul Militar IRA Piața Chiriac Confecții Liceul de Artă Stadion Sfântul Dumitru Agronomie Obedeanu Craiovița Veche Compania de Apă Casa Tineretului Liceul de Chimie Segarcea Stația Racheta

Linka E1 retur (okružná) Legenda Poștă Stația 10 (Orizont) Stația 30 (Cinema) Segarcea Liceul de Chimie Casa Tineretului Compania de Apă Agronomie Madona Helin Spitalul nr. 1 Confecții Parc Piața Chiriac IRA Spitalul Militar Bănie Shell MAT Electroputere Pasaj Electro IML Vamă Lăpuș Rovine Bacriz Gară (žel. stanica, nástupište 1) Bloc 41 Bloc B2 Olimp Unitatea Militară Big Vechi Poștă

Autobusové linky

• 1 Gară (žel. stanica) - Olteț - PECO Romanești
• 2b Cernele - Compania de Apă - Piața Centrală
• 3b Craiovița Nouă - Olteț- IRA 8 - Banie
• 4 Piața Centrală - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești - Făcăi
• 5b Piața Centrală - Olteț - IRA 8 - ANL - Fântana Popova
• 9 Craiovița Nouă - Teatrul Național - ELECTROPUERE - Aeroport - METRO
• 10 Fântâna Popoveni - Spitalul nr. 1 - Râului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
• 11 Rovine 2 - CLF - PECO Severinului - Casa Tineretului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală
• 13 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Casa Tineretului - Compania de Apă
• 17 Gară (žel. stanica) - CET 2 - Șimnic
• 20 Gară (žel. stanica)- Spitalul nr. 2 - Agronomie - Spitalul nr. 1 - Parcul Tineretului
• 23b Piața Centrală - Bariera Vâlcii - Reforma Dezbenzinare
• 24 PECO Romanești - Parc - Olteț - Siloz - Institut - Vama Lapus - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești
• 25 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Olteț - Siloz - Bănie - Ford Romania - Selgros
• 29b Bucovăț - Spitalul nr. 1 - Centru Olteț - Piața Centrală

Letecká doprava

V meste sa nachádza medzinárodné letisko Aeroportul Internațional Craiova, ktoré má s týmito leteckými spoločnosťami nasledovné spojenia:

• WizzAir
  • Milano Bergamo od mája 2013
  • Londýn Luton od októbra 2013
  • Roma Ciampino
  • Bologna BLQ
  • Dortmund DTM
  • Barcelona El Prat BCN

• CarpatAir
  • Roma Fiumicino - od júna 2013

•   Kuopio, Fínsko
•   Nanterre, Francúzsko
•   Shiyan, Čína
•   Skopje, Severné Macedónsko
•   Vraca, Bulharsko
•   Lyon, Francúzsko
•   Uppsala, Švédsko

•   veľvyslanectvo Francúzska
•   veľvyslanectvo Talianska

• Oficiálne stránky mesta
• Univerzita mesta Craiova
• Firmy Craiova
• Interaktívna mapa Craiova

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Craiova na rumunskej Wikipédii.