Skopje: Hlavné mesto Macedónska

Má rozlohu 571,46 km² a žije v ňom 526 502 obyvateľov (2021).

Skopje (Скопје)
Hlavné mesto Severného Macedónska
Vlajka Erb
Štát	Severné Macedónsko
Kraj	Skopje
Rieka	Vardar
Nadmorská výška	240 m n. m.
Súradnice	42°0′0″S 21°26′0″V / 42,00000°S 21,43333°V / 42.00000; 21.43333
Rozloha	571,46 km² (57 146 ha)
Obyvateľstvo	526 502 (2021)
Hustota	921,33 obyv./km²
Primátor	Koce Trajanovski (VMRO-DPMNE)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	1000
Tel. predvoľba	(+389) 02
EČV	SK
Poloha mesta v Severnom Macedónsku
Webová stránka: www.skopje.gov.mk
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Mesto sa nachádza v severnej časti Severného Macedónska, v údolí rieky Vardar. V okolí sa rozprestiera kotlina, obklopená vysokými horami masívu Jakupica (Torbešija). V Skopje sa križovali stredoveké obchodné cesty z Belehradu, Dubrovníku, Konštantínopolu a Solúnu. V ich trase dnes vedú medzinárodné cesty E75 zo Srbska k Egejskému moru a E65 z pobrežia Jadranu do Grécka.

Prvé stopy po osídlení lokality Skopje pochádzajú už z obdobia pred naším letopočtom. V období antiky sa na území mesta nachádzal hrad Scupi, ktorý bol zničený pri zemetrasení. Územie patrilo Byzantskej ríši a práve tu sa narodil slávny byzantský cisár Justinián I.

V stredoveku ovládali územie Bulhari, po nich Srbi, ktorí si zo Skopje urobili v roku 1346 hlavné mesto svojej ríše. Už v roku 1392 obsadili celú oblasť Turci, ktorí tu vládli celých 5 storočí.

Po balkánskych vojnách (1912 – 1913) sa Skopje stáva súčasťou Srbska a po ukončení 1. svetovej vojny kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 sa kráľovstvo premenovalo na Juhosláviu, no už počas 2. svetovej vojny bola veľká časť územia Vardaru, teda dnešného Severného Macedónska pripojená k Bulharsku. Po skončení vojny sa Skopje stalo hlavným mestom Macedónskej socialistickej republiky, čo podnietilo jeho veľký rozvoj.

Mesto sa stalo dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom krajiny, bolo vybudovaných množstvo tovární, úradov a inštitúcií. Veľkou ranou mestu bolo silné zemetrasenie v roku 1963, ktoré vážne poškodilo infraštruktúru, budovy, továrne a vyžiadalo si množstvo obetí. Na obnove metropoly sa podieľali okrem Juhoslávie aj ČSSR, USA a ďalšie.

Po rozpade Juhoslávie sa v roku 1991 stalo Skopje hlavným mestom Macedónska (dnes nazývaného Severné Macedónsko) a následne sa pristúpilo k jeho zatraktívneniu a modernizácii. Bola vybudovaná a stále je rozširovaná moderná infraštruktúra (medzinárodné letisko, diaľnice M1 a M3) a v meste pribudlo množstvo sôch, múzeí a iných umeleckých objektov.

Napriek veľkému poškodeniu v minulosti a obnove je mesto charakteristické starobylou zástavbou z čias tureckej nadvlády, s najstaršími budovami zo 14. storočia. Táto časť mesta nebola počas zemetrasenia výraznejšie poškodená a teda ani stavebne upravovaná.

 

1. Centar
2. Čair
3. Šuto Orizari
4. Butel
5. Karpoš
6. Gjorče Petrov
7. Saraj
8. Kisela Voda
9. Aerodrom
10. Gazi Baba

• Justinián I. (* 482 – † 566), byzantský cisár
• Matka Tereza (* 1910 – † 1997), katolícka mníška, misionárka, humanitárna pracovníčka, zakladateľka rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier
• Zvonko Taneski (* 1980), básnik, literárny vedec, prekladateľ a univerzitný profesor

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skopje

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.