Anouk Aimée, rodným menom Nicole Françoise Florence Dreyfus (* 27.
apríl">27. apríl 1932, Paríž, Francúzsko) je francúzska herečka, držiteľka niekoľkých filmových cien, známa najmä rolami vo filmoch Sladký život a Muž a žena.
Anouk Aimée | |
---|---|
Celé meno | Nicole Françoise Florence Dreyfus |
Narodenie | 27. apríl 1932 (92 rokov) Paríž, Francúzsko |
Povolanie | herečka |
Roky pôsobenia | 1947 – súčasnosť |
Manžel | Eduard Zimmermann (1949 – r. 1950) Nico Papatakis (1951 – r. 1955) Pierre Barouh (1966 – r. 1969) Albert Finney (1970 – r. 1978) |
Deti | Manuela Papatakis (* 1951) |
Rodičia | Henri Murray, Geneviève Sorya |
Narodila sa v Paríži, jej rodičmi boli herci Henri Murray (rodený Dreyfus) a Geneviève Sorya (rodená Durandová). Jej otec bol Žid a matka katolíčka, ona sama bola vychovávaná v katolíckej viere, avšak ako dospelá konvertovala k judaizmu.
Študovala na École de la rue Milton v Paríži a na niekoľkých ďalších školách, v marseillskej opere študovala tanec a v Londýne sa venovala divadlu. V roku 1946 ako štrnásťročná debutovala vo filme. O tri roky neskôr prijala svoje umelecké meno, ktoré pre ňu navrhol Jacques Prévert pri písaní scenára k filmu Les Amants de Vérone(1949). Slovo „Aimée“ znamená vo francúzštine „milovaná“.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa najskôr objavila v niekoľkých menej známych filmoch, potom natočila spoločne s Gérardom Philipom film Pot-Bouille (1957), adaptáciu rovnomenného románu Émila Zolu, a film Montparnasse 19 (1958) o tragickom živote talianskeho maliara Amedea Modiglianiho.
V šesťdesiatych rokoch sa objavila v rade významných filmov známych režisérov (vrátane mnohých talianskych titulov), napríklad v slávnom Felliniho filme Sladký život (1960), vo filme Lola (1961) od Jacquesa Demyho, ďalšom Felliniho filme 8 1/2 (1963) alebo v Justine (1969) režiséra George Cukora. Vôbec najväčším úspechom však bola hlavná úloha v medzinárodne úspešnom filme Muž a žena (1966), do ktorej ju odporučil Jean-Louis Trintingnant a za ktorú získala Zlatý glóbus a cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia.
Po roku 1969 mala niekoľkoročnú hereckú prestávku a na konci sedemdesiatych rokov aj v nasledujúcej dekáde sa na plátne objavovala sporadickejšie. V tomto období hrala napríklad vo filmovej mozaike Viva la vie! (1984) režiséra Claude Leloucha alebo v jeho snímke Muž a žena po 20 rokoch (1986), pokračovaní filmu Muž a žena. V deväťdesiatych rokoch začala hrať aj v televíznych snímkach.
V roku 2002 dostala Čestného Césara, o rok neskôr čestného Zlatého medveďa na Berlínskom filmovom festivale a v roku 2010 jej bola udelená čestná ruská národná filmová cena Zlatý orol.
Bola celkom štyrikrát vydatá. Jej prvým manželom bol Eduard Zimmermann (február 1949 – október 1950), druhým filmový režisér Nico Papatakis (august 1951 – október 1955), tretím herec a filmový producent Pierre Barouh (apríl 1966 – marec 1969) a posledným britský herec Albert Finney (august 1970 – jún 1978). Z manželstva s Papatakisom sa narodila dcéra Manuela (* 1951).
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anouk Aimée na českej Wikipédii a Anouk Aimée na anglickej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Anouk Aimée, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.