Alexander Stubb

apríl">1. apríl 1968, Helsinki) je fínsky politik a 13. prezident Fínska od roku 2024. V rokoch 2014 až 2015 zastával úrad predsedu vlády Fínska.

Alexander Stubb
Stubb v roku 2018
13. prezident Fínska
Momentálne v úrade
od 1. marec 2024
Premiér	Petteri Orpo
Sauli Niinistö
43. predseda vlády Fínska
V úrade 24. jún 2014 – 29. máj 2015
Prezident	Sauli Niinistö
Jyrki Katainen Juha Sipilä
Minister financií Fínska
V úrade 29. máj 2015 – 22. jún 2016
Premiér	Juha Sipilä
Antti Rinne Petteri Orpo
Predseda Národnej koalície
V úrade 14. jún 2014 – 11. jún 2016
Jyrki Katainen Petteri Orpo
Minister európskych záležitostí a zahraničného obchodu Fínska
V úrade 22. jún 2011 – 24. jún 2014
Premiér	Jyrki Katainen
Minister zahraničných vecí Fínska
V úrade 4. apríl 2008 – 22. jún 2011
Premiéri	Matti Vanhanen Mari Kiviniemiová
Biografické údaje
Rodné meno	Cai-Göran Alexander Stubb
Narodenie	1.4.19681. apríl 1968 (56 rokov) Helsinki, Fínsko
Politická strana	Národná koalícia
Alma mater	Furman University Sorbonna Collège d'Europe London School of Economics
Rodina
Partner	Suzanne Innes-Stubb
Deti	2
Odkazy
Alexander Stubb na alexstubb.fi
	Alexander Stubb (multimediálne súbory)
Politický portál  Fínsky portál  Biografický portál

Od mája 2015 do júna 2016 bol ministrom financií vo vláde Juhy Sipily. Medzi rokmi 2014 a 2016 pôsobil ako predseda strany Národnej koalície. V období 2017 – 2020 bol podpredsedom Európskej investičnej banky. V roku 2019 bol kandidátom na predsedu Európskej komisie, nebol však zvolený.

Pôvod a vzdelanie

Stubb sa narodil v roku 1968 v Helsinkách do dvojjazyčnej rodiny švédsky hovoriaceho otca a fínskej matky. Jeho otec pracoval v profesionálnom ľadovom hokeji; v rokoch 1976 až 1983 zastával pozíciu výkonného riaditeľa Fínskeho zväzu ľadového hokeja.

V roku 1986 absolvoval Alexander Stubb strednú školu Mainland High School vo floridskej Daytona Beach a o dva roky neskôr ukončil štúdium na helsinskom gymnáziu Gymnasiet Lärkan. Po splnení vojenskej služby dostal štipendium v golfe na Furmanovu univerzitu v Južnej Karolíne, kde začal študovať obchod. V priebehu štúdia prešiel na odbor politickej vedy, v ktorom roku 1993 získal bakalársky titul (Bachelor of Arts, BA). Nasledujúceho roku získal diplom z francúzskeho jazyka a vlastivedy na parížskej univerzite Sorbonne.

Na belgickej Collège d'Europe dosiahol v roku 1995 magisterský titul (Master of Arts, MA) v odbore európskych záležitostí. Ďalej pokračoval postgraduálnym štúdiom na London School of Economics v odbore filozofie a medzinárodnej politiky, ktoré zakončil roku 1999 titulom PhD.V období 1995 – 1997 pôsobil ako vedecký pracovník na ministerstve zahraničných vecí a ďalšie dva roky na Akadémii vied Fínska.

Politická kariéra

V rokoch 1999 – 2001 bol odborným špecialistom fínskej reprezentácie v Európskej únii v Bruseli, rovnako ako členom fínskej vládnej delegácie na medzivládnom vyjednávaní o Niceskej zmluve. Od roku 2000 zároveň vyučoval ako asistent na Collège d'Europe. Po ukončení práce v medzivládnom paneli o zmluve z Nice sa stal poradcom vtedajšieho predsedu Európskej komisie Romana Prodiho. V roku 2003 sa vrátil k práci vo fínskom zastúpení pri EÚ a začal pôsobiť ako expert medzivládneho rokovania o Zmluve o Ústave pre Európu, ktorá však nakoniec nebola prijatá.

V roku 2004 kandidoval za fínsku stranu Národná koalícia do Európskeho parlamentu (EP), kam bol zvolený 115 225 fínskymi voličmi, druhým najvyšším počtom v krajine. Poslancom EP bol v rokoch 2004 až 2008. Potom zastával funkcie vo fínskych vládach, najskôr medzi rokmi 2008 a 2011 ako minister zahraničných vecí, a následné tri roky ako minister pre európske záležitosti a zahraničný obchod. V júni 2014 bol zvolený za predsedu Národnej koalície a desať dní potom vymenovaný za predsedu vlády, na oboch pozíciách vystriedal Jyrkiho Katainena.

Od mája 2015 do júna 2016 bol ministrom financií vo vláde Juhy Sipily. V období 2017 – 2020 zastával funkciu podpredsedu Európskej investičnej banky. V roku 2019 bol kandidátom na predsedu Európskej komisie, nebol však zvolený.

V roku 2024 bol zvolený za fínskeho prezidenta, keď po výhre v druhom kole volieb tesne vyhral nad kandidátom Zelenej ligy Pekkou Haavistom.

Stubb sa stal prezidentom 1. marca 2024, keď zložil prezidentskú prísahu vo fínskom parlamente; nahradil prezidenta Sauliho Niinista. Stubb je prvý prezident zo švédsky hovoriacej menšiny od Carla Gustafa Emila Mannerheima, ktorý bol prezidentom medzi rokmi 1944 a 1946. V deň jeho inaugurácie ho pozval švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv na návštevu do Švédska.

Súkromný život

Jeho manželka Suzanne Innes-Stubb je britská právnička. Spolu majú dve deti, dcéru Emiliu a syna Olivera Johana. Rodina žila v belgickom meste Genval, než sa presťahovala do Taipoly, časti juhofínskeho mesta Espoo.

Ako športový nadšenec sa Stubb pravidelne zúčastňuje maratónskych behov a tiež triatlonov; dokončil aj náročné preteky Ironman (Železný muž) na Havaji.

Tým, že Stubb je fínsky Švéd, sú jeho rodnými jazykmi fínčina a švédčina. Okrem toho hovorí aj po anglicky, francúzsky a nemecky.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Stubb

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexander Stubb na českej Wikipédii.