Alexander Križka

február">26. február 1903, Ružomberok – † 9. december 1955, Košice) bol slovenský spisovateľ, pedagóg, režisér a dramaturg.

Alexander Križka
slovenský spisovateľ, pedagóg, režisér a dramaturg
Narodenie	26. február 1903 Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	9. december 1955 (52 rokov) Košice, Česko-Slovensko
Manželka	Matilda Križková, rod. Loyková
Odkazy
Commons	Alexander Križka
Biografický portál

Do dejín literatúry sa zapísal predovšetkým ako divadelný kritik a propagátor modernej drámy.

Podľa Slovenského bibliografického slovníka bol Križka ženatý s lekárkou Matildou Križkovou, rod. Loykovou.

Narodil sa v rodine Mateja Križku a jeho manželky Adely, rodenej Neumannovej. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, v rokoch 1921 – 1925 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, na parížskej Sorbonne a Vysokej škole sociálnych náuk taktiež v Paríži (1925 – 1926). Svoje zážitky z pobytu vo Francúzsku opísal v knihe V Paríži 1925 – 1927, ktorá vyšla v roku 1927. V kontexte tejto sociograficko-urbanistickej knihy (čo je jej prínos) Križka opisuje fenomény modernizácie a komercionalizácie, postavenia spoločenských tried, zamestnaní a opis priestoru; a to z pozície tzv. flanérstva (pojem tematizuje Walter Benjamin). Je zaujímavé, že Križka v Paríži osobne spoznal avantgardného výtvarníka a poeta Lajosa Kassáka a spisovateľa Sándora Máraia. Podľa Encyklopédie slovenských spisovateľov ide o nenáročný opis zážitkov, ktorý nevyvolal väčšiu pozornosť.

Študoval aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1928 získal titul PhDr. a v roku 1938 JUDr. Podľa archívov Karlovej univerzity napísal dizertačnú prácu Filozofia dejín po Kantovi (Charakter a problémy).

Po skončení štúdia pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Prešove a Košiciach, ale tiež v ochotníckych divadlách, v ktorých inscenoval hry od Palárika, Stodolu či Tajovského. Podľa Slovenského biografického slovníka bol tajomníkom Divadelného združenia v Košiciach, režisérom Jánošíkovej družiny a v 30. rokoch autorom literárnych a divadelných prednášok v Radiojournale. V kontexte divadla spolupracoval tiež s Miestnym odborom Matice slovenskej v Prešove.

Pôsobil tiež ako redaktor v Prahe, štátny úradník v Banskej Bystrici (1938 – 1945), neskôr bol tiež redaktorom Vatry a Zpravodajskej agentúry v Banskej Bystrici.

Okrem toho bol členom spolku Svojeť, spoluzakladateľom Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska (1922) a DAV-u (1924) a pôsobil v ochotníckych divadlách v Prešove a v Košiciach.

Okrem literárnej tvorby sa venoval i prekladom dramatických diel z francúzskeho a talianskeho jazyka. V roku 1944 sa aktívne zúčastnil protifašistického odboja.

Križka bol členom spolku Svojeť a spoluzakladateľ Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska, ktoré viedlo k založeniu projektu DAV. V prvom čísle časopisu DAV napísal článok Boj za slobodu tlače s cieľom kritizovať dobovú cenzúru. V ďalšom čísle bol však z projektu vylúčený pre zneužitie značky X10, ktorú používal Okáli, a to v kontexte osočovania časopisu Avantgarda. Bol autorom poviedok, článkov o divadle a prekladov dramatických a literárnych diel z francúzskeho a talianskeho jazyka. Okrem DAV-u publikoval v periodikách Elán, Robotnícke noviny, Nový rod, Mladé Slovensko, Slovenský východ, Divadelný svet, Za oponou a Šariš. Križka napísal symbolizmom, novoromantizmom a dekadenciou inšpirovanú knihu Smutný chlapec, ktorú on sám predstavuje ako svoje prvé literárne pokusy bez vyšších ambícií. Dielo, pretkané proletárskymi témami, obsahuje konfrontácie rozprávača so sociálne vylúčenými postavami prostitútok, invalidov a žobrákov.

Reflexii Križkovej tvorby sa venovali Michał Burdziński, Radoslav Passia a Lukáš Perný.

Divadelná teória

Ako uvádza Slovník divadelných kritikov a publicistov, Križka je autorom state Myšlienky o podstate drámy (1927), v ktorej konštatuje, že dráma napodobňuje život ako ostatné umenia okrem hudby a staviteľstva. V článku o Príčinách stagnácie slovenskej drámy konštatuje spolu s Obtulovičom, že na Slovensku je nedostatok „centrifugálnosti mestskej kultúry a moderného veľkého divadla“. Príčinu tohto nedostatku autori našli v nedostatočnom spracovaní sociálnej otázky, robotníctva, úpadku meštianstva a ženskej otázky v doterajšej dramatickej tvorbe. Podľa Encyklopédie slovenských spisovateľov svoje početné novinárske a odborné práce Križka knižne nevydal, no jeho významnejším prínosom do slovenskej literatúry je práve divadelná publicistika, ktorou kliesnil cestu k modernému divadlu (na to slúžili aj jeho preklady moderných drám).