Glaciál alebo ľadová doba je relatívne studené a relatívne suché obdobie štvrtohôr, kedy dochádzalo k mohutnému rozvoju zaľadnenia a poklesu morskej hladiny.
U nás údajne panovali teploty v priemere až o 4 alebo 5 °C nižšie ako dnes, terén bol utváraný najmä periglaciálnymi javmi, v horských oblastiach glaciálnymi javmi.
Obdobie glaciálu sa ďalej delí na relatívne ešte chladnejší štadiál a relatívne teplejší interštadiál.
MIS/OIS (teda očíslované skutočné ľadové a medziľadové doby) | tisíce rokov pred 2000 po Kr. | ľadová / medziľadová doba | nordický (=severoeurópsky) systém | alpský systém a) | alpský systém b) | britský systém | európskoruský systém | severoamer. systém |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1 | 0 - 11/14 | medziľadová doba (poľadová doba) | holocén/flandr | holocén | holocén | holocén/flandr | holocén | holocén |
2 – 5d | 11/14- 120/115 | tradične: ľadová doba resp. prakticky:rôzne | vistulan(=vislan) | würm (5./4. ľadová doba) | würm (5./4. ľadová doba) | devens | valdaj | wisconsin |
5e | 120/115 - 128/130 | tradične: medziľadová doba resp. prakticky: prvá časť medziľadovej doby (MIS 5) | ém (=eem) | ris-würm (= riss-würm) | ris-würm (=riss-würm) | ipswich | mikulino | sangamon |
6 - 10 | 128/130 - 365 | tradične:ľadová doba resp. prakticky: rôzne | sál (=saale) | ris (=riss, 4./3. ľad. doba) | ris (=riss, 4./3. ľad. doba) + mindel-ris (=mindel-riss) | wolston | dneper a moskva (=moskovien) + lichvin | illinoian (od MIS 8) + preillinoian – pokrač. |
11 | 365 – 405 / 425 | medziľadová doba | holstein | hoxne | preillinoian | |||
12 | 405/425 – 478 | ľadová doba | elster | mindel (3./2. ľad. doba) | anglian | oka | ||
13 - 21 | 478 - 865 | rôzne | kromer | mindel-ris (=mindel-riss) + mindel (3./2. ľad. doba) + *günz-mindel (*resp. mindel-haslach + haslach + haslach-günz) | günz-mindel + günz (2./1. ľad. doba) + donau-günz + (?) donau (1./0. ľad. doba) | kromer (od MIS 19) + beeston | mučkap-belovežsk + don + iľinka + pokrovka + petropavlovka | |
22 - 61 | 865 – 1770 (začiatok pleistocénu) | rôzne | bavel + menap + vál + eburón | günz (2./1. ľad. doba) + donau-günz + donau (1./0. ľad. doba) | ? | krinica + tolučevkaja | ||
62 – 102/103 | 1770 – 2560 / 2590 (prechod pleistocénu a pliocénu) | rôzne | tegelén + pretegelén (=brügen) | (?) biber-donau + biber | ? | paston + prepaston(=bavent) + bramerton (=ant) + thurne | chapry | |
pred 102/103 | pred 2560/ 2590 (koniec pliocénu) | rôzne | reuver + brunssum | ? | ? | ? | verchodon | ? |
Pre priemerné striedanie prísne technicky vymedzených glaciálov a interglaciálov (tradičné glaciály a interglaciály ako würm, kromer a podobne sú totiž vymedzené tradične a skoro vždy zahŕňajú viacero "technických", teda skutočných glaciálov/interglaciálov označovaných spravidla ako MIS/OIS) existuje tzv. Milanovićov cyklus (najprv cca. 40 tisíc rokov, potom cca. 100 tisíc rokov), ktorý možno sledovať od 2,588 miliónov rokov až dodnes.
Podľa tohto odpozorovaného cyklu, glaciály spočiatku trvali asi 40 tisíc rokov, ale v čase pred jedným miliónom rokov sa presadil cyklus, ktorého glaciál trval v priemere 100 tisíc rokov a interglaciál asi 20 tisíc rokov. Za kolísaním podnebia pravdepodobne stoja zmeny vzájomnej polohy Slnka a Zeme. Ak sme od Slnka ďalej alebo inak natočení, dostáva celá Zem alebo jej časť iné množstvo tepelnej energie. Tieto zmeny sú malé, asi 1-3 % odchýlky, ale napriek tomu menia smery vetrov aj oceánskeho prúdenia. V podnebí mávajú malé zmeny ďalekosiahle dôsledky. Spočiatku sa teda uplatňoval silnejší, ale kratší parameter obežnej dráhy Zeme trvajúci asi 40 tisíc rokov, ale medzitým narástli ľadové čiapočky do takej veľkosti, že počas krátkeho teplejšieho obdobia nestačili ustúpiť. Teplotná zotrvačnosť spôsobila, že sa zvýšenou mierou začal uplatňovať slabší, ale dlhší parameter obežnej dráhy, ktorý trvá sto tisíc rokov. Tento parameter sa týka tvaru obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Táto dráha sa totiž mení z takmer kruhovej na eliptickú a v závislosti od vzdialenosti Zeme od Slnka sa mení aj množstvo energie dopadajúce na zemský povrch. V každom prípade patrí posledný milión rokov medzi najintenzívnejšie obdobia klimatických zmien, aké Zem zažila asi za posledných sto miliónov rokov.
(prístup na internetové zdroje bol na jar 2007; uvedené staršie zdroje boli väčšinou iba vzaté na vedomie a nie sú priamo zahrnuté v tabuľke)
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Ľadová doba (časť štvrtohôr), which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.