Huã Páulo Ii

Karol Józef Wojtyla, ojeporavova’ekue Pápa ára 16 jasypa ary 1978-pe, heñóikuri Wadowice távape, Polóña retãme, ára 18 jasypo ary 1920-pe.

Ha’éniko pahague Karol Wojtyla ha Emilia Kaczorowska ñemoñare apytépe.

Huã Páulo Ii
Pápa Huã Páulo II

Omohu’ã rire iñemoarandu mitãrusumbo’ehaópe Wadowice-pe, ary 1938-pe oikékuri Mbo’ehaovusu Jagellónica-pe, Cracovia-gua. Nazi guaranikuéra ombotýrõ pe Mbo’ehaovusu ary 1939-pe, mitãrusu Karol omba’apókuri (1940-1944) peteĩ itaraitýpe ha upéi kímika apoharóga Solvay-pe ikatuhag̃uáicha oikove ha ani hag̃ua ojereraha Alemania retãme. Ary 1942 guive, oñandu oikoseha pa’írõ ha oike pa’irã mbo’esyrýpe Cracovia Pa’irãróga Guasúpe -ohekoñemíva- oisãmbyhýva Pa’iruvichaite Adam Stefan Sapieha.

Ñorairõ rire, ombojoapy iñemoarandu Cracovia Pa’irãróga Guasúpe, ojepe’ajeýva, ha upéicha avei oike oñemoarandu Tupãkuaaty Mbo’esyrýpe Mbo’ehaovusu Jagellónica-pe, oiko peve chugui pa’i, Cracovia-pe, ára 1 jasypateĩ ary 1946-pe. Upéi Papaporavoha Sapieha omondókuri chupe Roma-pe oikohaguépe chugui tembikuaajára tupãkuaatýpe (1948), ha upevarã oiporavókuri hembiapovusu mba’ekuaarãrõ “Jerovia Huã Kurusugua rembiapópe”. Umi ary rupi, arapytu’u aja, omyasãikuri Tupã ñe’ẽ polakokuéra apytépe oikóva Hyãsia, Bélgica ha Holanda-pe. Ary 1948-pe ojevy Polonia-pe, Niegowìć tupãópe, Cracovia rembe’ýre, ha upéi San Florián-me, táva ryepýpe. Upéi oiko mbo’ehárarõ Cracovia Pa’irãróga Guasúpe ha Tupãkuaaty Mbo’ehaovusúpe, Lublin-me. Ára 4 jasypokõi ary 1958-pe, Pápa Pío XII ojapo chugui Pa’iruvicha Pytyvõhára Cracovia-pe ha ha’etéva Ombi-pe. Oñemboaje pa’iruvichavetérõ ára 28 jasyporundy ary 1958-pe Wawel (Cracovia) Tupãovusúpe, Pa’iruvichaite Eugeniusz Baziak po rupive. Ára 13 jasyteĩ ary 1964-pe Pápa Páulo VI ojapókuri chugui Cracovia Pa’iruvichaite, avei ojapóva chugui Papaporavohára ára 26 jasypoteĩ ary 1967-pe.

Ojeporavókuri Pápa ára 16 jasypa ary 1978-pe ha ára 22 jasypa omoñepyrũ hembiapo Páparamo ko arapy tuichakue javeve. Huã Páulo II ohaíkuri 5 aranduka: “Cruzando el umbral de la esperanza” (jasypa 1994); “Don y misterio: en el quincuagésimo aniversario de mi sacerdocio” (jasypateĩ 1996); “Tríptico romano” (jasyapy 2003); “¡Levantaos! ¡vamos!” (jasypo 2004) ha “Memoria e identidad” (jasykõi 2005). Ára 13 jasypo ary 1981-pe, Peru Marangatu Okarusúpe, oĩkuri ojapíva chupe ojukahag̃uáicha. Omanókuri Roma-pe, arapokõi 2 jasyrundy ary 2005-pe. Benedicto XVI ojapókuri chugui marangaturã ára 1 jasypo ary 2011-pe Peru Marangatu Tupãoruvichápe; ha Pápa Francisco katu ojapo chugui marangatu arateĩ 27 jasyrundy ary 2014-pe.

Joaju

***

Tags:

16 jasypa18 jasypo19201978Polóña

🔥 Trending searches on Wiki Avañe'ẽ:

Lord ByronAmerísioKaréliaMomyihaVirurekokuaaKurusurape'anduháraEurópaAkãnunduPoreno rairõmeMombe'ugua'uKímikaTerereTáo mbo'eBlas MarangatuLóndyreArapokõindy MarangatuMbo'ehao12 jasyporundyGuarani Ñe'ẽte ha Arandu AnamandajePanambiTetepu'aka ypykatuKarãuKaliningradoAvati1974Martin LutéroApu'a atãMorangu Kuimba'e ha TahýiApeTakorTógoVienãSu ary mokõihaTavetã JoajuYpa'ũ atyAdela ha Celsa SperattiParaguái ÑorairõÑe'ẽryrupavẽMandi'iFranklin D. RooseveltSan AntonioAreguaTumingue'a mbaretekue23 jasypoteĩTuykiaÓperaOre Remiandu Ñe'ẽ1616YvyraMbyjajereTetãnguéra árave ha Israel ñombohovái7 jasyteĩÑembosa’yÑemby AsiaPa'i Sandu (táva)16 jasypokõiVotusuanaApopyme'ẽSanta CatarinaAñeteEurópa JoajuArahentínaMichiganPoreno ñeñangarekóreGolpe de EstadoPara para'iArroIndonésia🡆 More