Ndlovukati

Ndlovukati (nea ɛkyerɛ ankasa ne, Ɔbea-Asono, pl.

tiNdlovukati ; wɔsan kyerɛw no Indlovukazi ) yɛ Siswati abodin a wɔde frɛ Eswatini hene ɔbea . Wɔde abodin no ma ɔhene a odi tumi no maame (wɔfrɛ no Ngwenyama, " Swaziland Gyata "), anaasɛ ɔhene ɔbea foforo a ɔwɔ dibea a ɛkorɔn sɛ ɔhene no maame awu a. Ɛkame ayɛ sɛ abodin no ne ɛna ɔhemmaa yɛ pɛ, ɛwom sɛ ɔbom yɛ ɔman ti, na ɔne Ngwenyama di tumi de. Asɛmti no nso betumi akyerɛ oduruyɛfo . Sɛ ɔhene nni hɔ a, Ndlovukati di tumi sɛ ɔhemmaa ɔhene. Mprempren Ndlovukati ne Ɔhemmaa Ntfombi Tfwala a ɔyɛ Ngwenyama Mswati III maame ne Sobhuza II yere . Ɔsan nso yɛ ɔhemmaa regent fi 1983 kosii 1986 bere a Mswati bɛyɛɛ ɔhene. Ɔhemmaa ɔhene a ɔda nsow sen biara ne Ndlovukati Labotsibeni Mdluli a odii Swaziland so fi 1899 kosii 1921 bere a ogyaee n’ahenni maa Sobhuza II no.

Mfiase

Ndlovukatifo yɛ Eswatini hene a ɔne ɔhene no bom wɔ atetesɛm mu. Wohu ɔhene no sɛ ɔman no panyin a ɔhwɛ so, bere a wohu Ndlovukati sɛ ɔman no honhom ne ɔman ti. Wɔ Sobhuza II ahenni mu no abodin no bɛyɛɛ amanne kwan so de kɛse. Ndlovukatifo dwumadi ahorow pii ne sɛ wobedi amanne mu nneɛma a ɛho hia (ɛtɔ mmere bi a wɔfrɛ no nnuru) ne nimdeɛ a ɛho hia na wɔde abue Ngwenyama nniso, osutɔ, ne ɔman ne ahemfo ahoɔden foforo afe biara wɔ incwala amanne ahorow mu no so. Ndlovukatifo nso di ɔman no anim sɛ ɔhemmaa ɔhene wɔ ɔhene bi wu akyi ne bere a na abotiri ba no yɛ mmerantebere. Tindlovukati afoforo a wɔda nsow ne Tsandzile Ndwandwe, Lojiba Simelane, Tibati Nkambule, ne Labotsibeni Mdluli a wofi afeha a ɛto so dunkron Swaziland.

Abakɔsɛm

Wɔ abakɔsɛm mu no, Ndlovukati dodow bi wɔ hɔ a wɔwɔ tumi kɛse kɛse ne nkɛntɛnso nso, titiriw (ɛwom sɛ ɛnyɛ ɛno nkutoo de) wɔ ahenni mmere mu . Wɔtee Ndlovukatifo tumi ase pefee sɛ ɛyɛ nea ɛne Ngwenyamafo de di asi na ɛne ahemfie mmapɔmma a wobetumi ne wɔn asi akan nso. Na eyi te saa titiriw wɔ Mswati II ne Tsandzile Ndwandwe ahenni mu . Te sɛ adehye amradofo a na wofi adehye Dlamini ahemman no mu no, Ndlovukatifo no antumi ankɔ ahengua no so, na wɔnam saayɛ so de tumi fibea foforo a wɔde besiw Tingwenyama a watwa nufu dodo a ontumi nsɔre tia tee sɛ ɔbɛyɛ Ngwenyama no so mae.

Wɔ Sobhuza II (1899-1982) ahenni tenten mu no, ne nanabea Ndlovukati Labotsibeni Mdluli (a wɔsan frɛ no "Gwamile") na ɔyɛ obi a otwa to kɛse a okura abodin no, na ɔyɛ Swazi amammui tumi titiriw fi bere a Sobhuza bɛyɛɛ akokoaa wɔ afe 1899 mu kosii ne tumidi a edi mũ wɔ 1922 mu. Nanso, wɔ mfe 60 a edi hɔ no mu no, tumi a mfaso wɔ so ne nkɛntɛnso a ɛwɔ ndlovukati dibea no so no kataa so kɛse, a ne fa bi fi sɛ Britaniafo paw sɛ wobegye tumi a ɔhene (a wɔfrɛɛ no " Ɔpanyin Panyin ") wɔ sen mpanyimfo de no atom, . ne fa bi fi tumi a Sobhuza nipasu wɔ a ɛne tindlovukati a odii n’ankasa maame ade bere a owui wɔ 1938 mu no bɔ abira, na ɔfa bi nso fi Swazi mmarima a wɔyɛ adehye a wɔyɛ wɔn ade wɔ atubrafo nniso ho a ɛyɛ katee, a ɛde agyanom mpanyimfo nniso foforo a ɛyɛ katee kɛse bae a mprempren wɔfrɛ no no na ebinom gyee akyinnye sɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so sɛ "amammerɛ". Ndlovukati dibea no nyaa ɔhaw foforo wɔ Sobhuza II wu akyi, bere a obi a okura dibea no de ne ho hyɛɛ Ɔheneba Mfanasibili amammui nhyehyɛe a na n’atirimpɔw ne sɛ obegye ahenni no afi ne nsam no mu no. Enti amammui-amammerɛ mu adwene ne abakɔsɛm mu ntease ahorow a ɛwɔ adwumayɛbea no mu a yɛada no adi wɔ atifi hɔ no nyɛ Ndlovukatifo a wɔwɔ hɔ nnɛ a wɔn gyinabea ayɛ mmerɛw kɛse sen Ngwenyamafo de no su ankasa.

Bere biara a Ingwenyama ne Ndlovukati, a ɛyɛ mpɛn pii no, ahemfo nkuraa abien na ɛwɔ hɔ. Wɔ regency bere mu mpo bere a ɔhene no yɛ abofra ketewaa no, wosiesie n’adwumayɛbea ti no nhwɛsode bi. Ɔhene no adwumayɛbea ti ne baabi a ɔyɛ n’adwuma a ɛfa adwumayɛ ho; Ndlovukati' s, a wɔfrɛ no umphakatsi , (a ɛkyerɛ "mfinimfini," ne asɛmfua a wɔde di dwuma nso ma adehye mufo ne wɔn a wɔyɛ ayɔnkofo a wɔbɛn sɛ kuw) ne ɔman no ahenkurow ne ɔman no honhom ne amanne kwan so fie. Ɔhene no te n'ankasa adehye akuraa anaa kraal a wɔfrɛ no lilawu . Mprempren umphkatsi no wɔ Ludzidzini Royal Kraal na lilawu wɔ Ngabezweni Royal Kraal.

TiNdlovukati a wɔahyehyɛ

  • LaYaka Ndwandwe, 1745–1780 ( Ɔheneba 1780 ) .
  • Lomvula Mndzebele, 1780–1815 ( Ɔheneba 1815 ) .
  • Lojiba Simelane, 1815–1840 ( Ɔheneba 1836–1840 ) .
  • Tsandzile Ndwandwe (LaZidze), afe 1840–1875 ( Ɔheneba 1868–1875 ) .
  • Sisile Khumalo (Lamgangeni), afe 1875 mu
  • Tibati Nkambule (Madvolomafisha), afe 1875–1894 ( Ɔheneba 1889–1894 ) .
  • Labotsibeni Mdluli (Gwamile, Lamvelase), 1894–1925 ( Ɔheneba 1899–1921 ) Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so, na ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so bio.
  • Lomawa Ndwandwe, afe 1925 ne afe 1938
  • Nukwase Ndwandwe, afe 1938 ne afe 1957
  • Zihlathi Ndwandwe/Mkhatjwa, afe 1957 ne afe 1975. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so
  • Seneleleni Ndwandwe, 1975 ne 1980. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so
  • Dzeliwe Shongwe, 1982–1983 ( Ɔsahene 1982–1983 ) .
  • Ntfombi Tfwala, 1983–mprempren ( Regent 1983–1986 ) Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so, na ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so bio.

Ɔhemmaa Ɛna Standard

Nsɛm a wɔde gyinaa so

Tags:

Ndlovukati MfiaseNdlovukati AbakɔsɛmNdlovukati Ti a wɔahyehyɛNdlovukati Ɔhemmaa Ɛna StandardNdlovukati Nsɛm a wɔde gyinaa soNdlovukati

🔥 Trending searches on Wiki Twi:

Ghana kasa ahodoɔBosome Freho (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)Buenɔs AiresGhana ɔbea panyinƆbosomeDomeabra-Obom (Ghana mmrahyɛbawam mpɛsoa)KwameMansiniMisrimDaniel Nii LaryeaHanshin Asono a wɔyɛMario BeccariaLibiaJoseph Cudjoe (politician)Osuani Paul sukuu pɔn University for Information Science and TechnologyZaragozaHannoverKanberraAlban Sumana BagbinƆpɛnimaaDiyonHilla LimannIndoreCoronavirus ho nsunsuansoɔ wo abodeɛ soEhyiaFrancis AmpofoYaltaMunisipalRegina, SaskatchewanDetroitBariAboakyere AfahyɛYaaPeter Kwaku AtuaheneRotterdamFrankfurt am MainAhenkuroStrasbourgSɛnkyerɛnneMain PageWiase Nyinaa Wɛbsaet ( World Wide Web; WWW )AkanfoɔAbosomakoterɛBukarestAmaƐdanAbenaKundum AfahyɛLivornoKwadwo Baah AgyemangKøbenhavnComfort YeboahKwame BaahBlack SherifExodusAtlantaNnwomUniversal code of conductKobina SekyiKente (Nwentoma)IndiaFacebookMmarahyɛbadwaniWienEdward Aliedong AlhassanHungary🡆 More