Oti-Kéran Ɔman Mmoa Yɛmmea no yɛ abɔde akorae a ɛwɔ Togo atifi fam a mfiase no wɔatrɛw mu kɛse fi 1960 mfe no mu no dea. Wɔyɛɛ saa nneyɛe yi a mpɔtam hɔfo ampene so na wɔamfa wɔn ho anhyɛ mu. Sɛ́ anka wobenya sika afi nsrahwɛ ne aguadi hokwan afoforo a ebetumi abata ɔman no mmɔnten so atrae ahorow mu no, woyii nkurɔfo fii wɔn asase so na wogyaee kuayɛ mu nkɔso, na ɛde ohia ne ɔkɔm mpo kɔɔ soro. Bio nso, wuram mmoa - titiriw asono - a wofi mmeae a wɔabɔ ho ban nanso wɔammɔ ho ban no sɛee mfuw ne nnɔbae wɔ mpɔtam a atwa ho ahyia no. Eyi maa ɛhɔfo no ani nnye mmeae a wɔabɔ ho ban ne wuram mmoa no ho. Wɔ amammui mu basabasayɛ mu wɔ 1990 mu no, ɔtan yi gyaee denam ntua akɛse a wɔtow hyɛɛ mmeae a wɔabɔ ho ban no so ne mmoa a wokunkum wɔn pii, na ɛde nneɛma a atwa yɛn ho ahyia no sɛee kɛse bae.
Esiane ɔsɛe a ɛtrɛw ne nnipa ntua a wɔde baa mmeae a wɔabɔ ho ban no nti, Togo atumfoɔ yɛɛ nsakrae wɔ abɔnten so atrae no hye so fi 1999. Wɔayi mmeae a ɛwɔ akyirikyiri a wobu no sɛ wɔasɛe no dodo sɛ wɔbɛsan ayɛ no abɔde mu de no afi ɔman no mmɔnten so atrae no mu na wɔayi afi aban mu ama nnipa nkɔso. Eyi maa ɔman no mmɔnten so atrae a mprempren wɔato din Oti-Kéran Ɔman Mmoa Yɛmmea no kɛse so tew fi 179550 koduu hekta 69000. Wɔayɛ nhyehyɛe sɛ nea aka no bɛyɛ daakye abɔde a nkwa wom a wɔbɛkora so no fa, a Oti-Mandouri Ɔman Mmoa Yɛmmea no de bɛbata WAP ( W, Arli, Pendjari ) beae nhyehyɛe a wɔabɔ ho ban wɔ Burkina Faso, Benin, ne Niger no ho . Nanso, ɛda so ara wɔ asiane mu esiane nnipa a wɔte hɔ, kotoku a wɔyɛ, fango a wɔyɛ, ne nnipa dwumadi afoforo a ɛwɔ abɔnten so atrae no hye so nti.
Ná abɔde a nkwa wom ho nsrahwɛ anya nkɔso yiye wɔ Oti-Kéran Ɔman Mmoa Yɛmmea ansa na 1990 reba. South Africa adwumakuw bi de sika hyɛɛ nsrahwɛ nhyehyɛe (ahɔhodan, akwan, mmeae a wɔhwɛ nneɛma ne nea ɛkeka ho) ne abɔde a nkwa wom ho nsrahwɛ mu no maa sika a wonyae ɔsram biara fii mmeae a wɔabɔ ho ban sohwɛ mu a ɛbɛyɛ CFA ɔpepem 50-60 (U$100000-120000) wɔ Oti-Kéran nkutoo. Saa bere no na wobu no sɛ ɔmantam nhwɛsode ma mmeae a wɔabɔ ho ban abɔde a nkwa wom ho nsrahwɛ nkɔso na mfonini ahorow da so ara wɔ hɔ a ɛfa asono akuwakuw ne mmeae atitiriw afoforo a ɛtwetwe nsrahwɛfo wɔ Park no mu. Ɛnnɛ nneɛma a wɔde yɛ adwuma no nyinaa asɛe na abɔde a nkwa wom ho nsrahwɛ adwuma no nnya mfii ase ankasa wɔ Oti-Kéran mpɔtam hɔ wɔ bere tenten a ɛde asetra ne amammui mu ɔhaw ahorow bae no akyi. Mpɔtam hɔ nsrahwɛfo kakraa bi pɛ na wofi aman a ɛbemmɛn hɔ (WAP complex Niger, Burkina Faso, Benin) ba, nanso wonni nneɛma anaa dabere a ɛfata wɔ Togo a ɛbɛhyɛ wɔn nkuran ma wɔatra hɔ akyɛ. Ɔman no Nsrahwɛ Dwumadibea no de ne mmɔdenbɔ reto Plateau Mantam no mu na wobu no sɛ ɛho hia sɛ wɔsan hyɛ mmeae a wɔabɔ ho ban wɔ Oti-Keran / Oti-Mandouri Complex no sohwɛ mu den na wɔsan de atrae ne mmoa si hɔ ansa na wɔayɛ nhyehyɛe a ɛfa abɔde a nkwa wom ho nsrahwɛ ho atu mpɔn.
Ɔsɛe a ɛbaa 1990 mfe no mu no maa mmoa ahorow a ɛwɔ Togo ɔman mmɔnten so atrae ahorow no so tew bere a wɔde totoo nea ɛwɔ Burkina Faso ne Benin a ɛbɛn hɔ no ho no. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2008 mu no bobɔɔ mmoa ahorow a edidi so yi din ɛwom sɛ ɛkae sɛ wɔn gyinabea nyɛ nokware de:
Mmoa a wɔnom nufusu
Nnomaa
Wɔakyerɛw nnomaa ahorow bɛyɛ 214 ho kyerɛwtohɔ, a nea ɛka ho ne:
Nnomaa a wɔwea fam
This article uses material from the Wikipedia Twi article Kéran Ɔman Mmoa Yɛmmea, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Nsɛm a ɛwɔ ha yi bo nnu CC BY-SA 4.0 gye sɛ wɔkyerɛ sɛ bo no yɛ foforo. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Twi (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.