Zubor lesný (v širšom zmysle) (iné názvy: zubor hrivnatý, zubor európsky (v širšom zmysle) alebo len zubor; lat.
Bison bonasus) je európsky endemit a najväčší voľne žijúci živočích na území Slovenska. Výskyt na Slovensku bol doložený na 1,6 % územia.
Zubor (európsky) | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Bison bonasus Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
zubor hrivnatý, zubor európsky | |
Mapa rozšírenia zubra Celoročný výskyt zostavil: IUCN (International Union for Conservation of Nature) 2020 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Zubor je blízky príbuzný bizóna amerického (Bison bison). Genetický výskum a porovnávanie potvrdili takmer úplnú zhodu, pokiaľ ide o jadrovú DNA, zistil sa však rozdiel v mitochondriálnej DNA (mtDNA).
Zubor európsky patrí medzi najväčšie európske suchozemské cicavce. Samec môže vážiť vyše 1 000 kg a dosahovať v kohútiku výšku až 2 m.
Pracovná skupina z univerzity v holandskom Utrechte pod vedením Johannesa Lenstera vykonala dôkladný rozbor DNA zubra. Výsledky naznačujú, že mtDNA zubra sa výrazne líši od mtDNA bizóna, ale je takmer totožná s mtDNA súčasného tura domáceho, čiže hovädzieho dobytka. Skupina Johannesa Lenstera predložila takýto model vzniku dnešného zubra: Bizóny a zubry ako také majú pravdepodobne pôvod v južnej Ázii, spolu s ostatnými turovitými párnokopytníkmi. Predok dnešného amerického bizóna sa dostal na americký kontinent cez Beringiu. Praveké euroázijské zubry Bison priscus a Bison schoetensis vyhynuli bez potomkov – medzi fosíliami sa nepodarilo nájsť žiadny prechod medzi pravekými a súčasnými zubrami. Na konci pleistocénu sa stádo býkov amerických bizónov dostalo cez Beringiu naspäť do Euroázie, kde natrafili na pratury (Bos primigenius) a spárili sa s ich kravami. Býky, ktoré vznikli z tohto kríženia, boli neplodné (ako dokazujú aj dnešné pokusy s krížením zubrov, bizónov a hovädzieho dobytka), kravy boli plodné a znova sa skrížili s býkmi bizónov. Takouto introgresívnou hybridizáciou vznikol súčasný stav, kedy jadrová DNA zubra je prakticky totožná s jadrovou DNA bizóna, ale ich mtDNA je výrazne odlišná a dajú sa nájsť aj rozdiely v anatómii a v celkových telesných proporciách.
Samec
Samica
Hlava zubra je veľká a ťažká, hlboko podsadená. Má široké vypuklé čelo, malé oči a krátke, do hora zakrivené a do stredu zahnuté rohy.
Šija zubra je hrubá, krátka s výrazným podhrdlom. Má výrazný hrb. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou. Na hlave, krku a hrbe má dlhšiu hrivu.
V zajatí sa zubor dožíva približne 27 rokov, vo voľnej prírode je to menej.
Veľa autorov rozlišuje len prvé dva poddruhy.
Zubor európsky najradšej obýva zmiešané lesy s mierne podmočenou pôdou. Živí sa trávou, lístím, kôrou kríkov a stromov, lišajníkmi a machmi. Dospelý zubor skonzumuje od 40 do 60 kg rastlinnej potravy denne. Kŕmenie zaberie zubrovi 50 – 80 % času od východu do západu Slnka.
Zubry vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými. Počet kusov v stáde kolíše od 10 do 15. Počas ruje sa počet zväčšuje až na 30 – 40 ks. Samce počas roka okrem ruje žijú zväčša samotársky.
Pohlavnú dospelosť dosahuje samec okolo ôsmeho až deviateho roku, samica v piatom až šiestom roku života.
Gravidita zubra trvá 265 dní. Samica sa o mláďa stará okolo dvoch rokov. Mláďa po pôrode váži od 16 do 35 kg.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 500 – 1 037 m n. m. (kóta Ščalník v Bukovských vrchoch).
O tom, že zubor bol na Slovensku rozšíreným živočíchom, svedčia viaceré názvy obcí, napríklad Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a iné.
Traduje sa, že posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku zastrelil kráľ Matej Korvín. Predpokladá sa však jeho výskyt v odľahlých častiach Karpát a v priľahlých Bieščadoch (poľ. Bieszczady) ešte dlho až do 17. storočia.
V roku 1953 sme darom obdržali od poľskej vlády prvý pár zubrov Putifara a Pumarku, pôvodom z Pszcyny. Umiestnené boli v aklimatizačnej zvernici v Tatranskej Lomnici, kde sa narodilo v roku 1955 aj prvé mláďa. Rodina bola po dobudovaní obory v Topoľčiankach roku 1957 prevezená tam a dočasný chov zanikol. Zubrica Pumarka bola v roku 1961 premiestnená ešte raz a dožila v Zoo Bojnice.
V blízkosti slovenskej obce Topoľčianky s úspechom prevádzkujú Lesy SR od roku 1957 Zubriu zvernicu. K aprílu 2023 v nej žilo 20 jedincov. Táto obora vychovala viacero zubrov, ktoré sú umiestnené v mnohých významných zoo.
V posledných rokoch bol zubor európsky úspešne vysadený v Bukovských vrchoch – Národný park Poloniny na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom neďaleko obce Runina. K piatim vysadeným jedincom sa po čase pridal aj voľne žijúci jedinec z poľských Nízkych Beskýd.
Na jeseň roku 2006 sa 800 kg vážiaci zubrí samec Archie odčlenil od stáda a prešiel východným Slovenskom okolo Giraltoviec, cez Branisko až na Spiš. Bol videný v okolí Spišských Vlách a Bystrian. Pri obci Buglovce sa ho podarilo uspať a previesť späť do Polonín. Archie bol najväčší slovenský samec, skonal v roku 2016.
Na jeseň roku 2009 stádo zubrov pozostávalo z 11 jedincov. V marci 2020 žilo v Poloninách už stádo 48 zubrov.
Na Slovensku sa ich chovu venujú systematicky v ZOO Bratislava a od roku 1988 v ZOO Košice. Zaujímavosťou je nový chov v Zookútiku v Snine, kam sa najprv ako prvý dostal na zrehabilitovanie jedinec z voľne žijúceho stáda v Poloninách. V rokoch 1991 až 1979 expozične zubre chovala aj ZOO Bojnice. Bratislavská ZOO poskytuje svoje odchované zvieratá na repatriačné projekty, napr. v roku 2004 poskytla jednu samicu na repatriačný projekt vypustenia v Poloninách, v roku 2020 poskytla samicu Prémiu do bulharských Rodop.
V Európe žije asi 3 400 kusov zubra (väčšina v zajatí), z toho asi 1300 v Poľsku. Najväčšia časť z nich v Bielovežskom pralese (národný park na hraniciach Poľska a Bieloruska) vo voľnej prírode.
Zubor európsky má podľa kritérií IUCN status ohrozeného druhu, patrí medzi takmer ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci. Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukcia do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Zubor lesný, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.