Tupolev Tu-22M

rokoch 20. storočia. Hoci k tomu názov zvádza, Tu-22M nepredstavuje modernizáciu bombardéru Tu-22, ktorý bol zavedený do armády v roku 1967. Lietadlá Tu-22M boli primárne určené na útoky na zoskupenia amerických lietadlových lodí a na pozemné ciele v rámci Európy.

Tu-22M
Typ	strategický bombardér
Výrobca	Kazanské letecké výrobné združenie S. P. Gorbunova
Konštruktér	Dmitrij Sergejevič Markov
Prvý let	30. august 1969
Zavedený	Tu-22M2: 1976 Tu-22M3: 1983
Charakter	stále v službe
Hlavný používateľ	Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
Výroba	1971 – 1997
Vyrobených	497 (z toho 268 Тu-22М3)
Letecký portál

Počiatky vývoja Tu-22M siahajú do šesťdesiatych rokov, kedy sovietske vedenie hľadalo prostriedok na likvidáciu amerických lietadlových lodí. Tupolevova konštrukčná kancelária pracovala na vývoji nového lietadla potajomky už od roku 1965. Tento projekt bol prezentovaný ako nový variant Tu-22 až do roku 1967, kedy získali konštruktéri oficiálne povolenie na vývoj nového bombardéra.

Základné požiadavky, ktoré si stanovilo sovietske letectvo, boli nasledovné:

• schopnosť niesť strelu vzduch-zem dlhého doletu Ch-22M
• dolet 3 000 km pri cestovnej rýchlosti 1 700 km/h, respektíve dolet 8 000 km pri cestovnej rýchlosti 900 km/h vo výške 14 000 m
• maximálna rýchlosť 2 300 km/h

Prvý prototyp, nazvaný Tu-22M0, bol hotový v roku 1969 a 30. augusta toho istého roka sa uskutočnil aj prvý let. Následne bolo vyrobených ešte niekoľko prototypov, ale keďže Tu-22M0 nedosahoval požadované parametre, výroba bola ukončená.

V roku 1970 sa začali vývojové práce na prototype Tu-22M1, ale po neuspokojivých letových skúškach nebola ani táto modernizácia zaradená do sériovej výroby. Pod tlakom vedúcich predstaviteľov ZSSR sa urýchlili práce na vývoji prototypu Tu-22M2 a v roku 1972 bola začatá sériová výroba tejto modernizácie.

Bombardér Tu-22M2 vzlietol prvýkrát 7. mája 1973 a následne bol podrobený vojskovým skúškam. Hoci malo lietadlo viacero konštrukčných nedostatkov, bolo nakoniec zaradené do výzbroje a celkovo sa vyrobilo vyše 200 kusov. K najväčším problémom patrila malá životnosť motorov, trhliny v konštrukcii a systémy elektronického boja, ktoré rušili palubný rádiolokátor.

Dňa 24. Júna 1974 sa začal vývoj Tu-22M3, ktorý mal mať vylepšené motory NK-25. Lietadlo prešlo výraznou modernizáciou, ktorá sa týkala draku stroja, novej avioniky a vylepšených zbraňových systémov. Zmeny konštrukcie, ktoré sa podpísali na lepších letových vlastnostiach, znížení celkovej hmotnosti a zvýšení životnosti, mali však za následok zvýšenie radarovej odrazovej plochy o 20 %. Prvý let Tu-22M3 sa uskutočnil 20. júna 1977 a sériová výroba bola začatá hneď nasledujúci rok. Oficiálne bol bombardér zaradený do výzbroje v roku 1983. Nasledujúce roky bol podrobený sérii testov, ktorých cieľom bolo integrovať modernejšie rakety typu vzduch-zem Ch-15. Prvé lietadlá vyzbrojené strelami Ch-15 dosiahli operačných schopností v roku 1989.

V roku 1984 vznikla modifikácia Tu-22M3 s označením Tu-22M3R, alebo Tu-22MR. Išlo o prieskumné lietadlo, ktoré malo integrovaný rádiolokátor s bočným vyžarovaním, systémy elektronického prieskumu, ako aj fotografické zariadenie a videokamery. Po úspešnom absolvovaní vojskových skúšok bol tento variant v roku 1989 prijatý do výzbroje letectva vojenského námorníctva.

V roku 1986 bol dokončený prototyp Tu-22MP, ktorý predstavoval upravenú verziu Tu-22M3, určenú na vedenie elektronického boja. Do konca roku 1992 boli vyrobené ešte dve ďalšie lietadlá typu Tu-22MP.

V roku 2008 hneď po vojne v Gruzínsku, v ktorej došlo k zostreleniu jedného ruského Tu-22M, sa začali práce na ďalšej modernizácii. Lietadlo, označované ako Tu-22M3M, bolo vybavené modernejšou avionikou, vrátane nových navigačných a komunikačných systémov. Ďalším výrazným vylepšením by mala byť integrácia novej výzbroje, využívajúcej satelitné navádzanie GLONASS. Prvé stroje Tu-22M3M boli zaradené do výzbroje začiatkom februára 2012 a do roku 2020 plánuje ruské letectvo zmodernizovať na tento štandard 30 lietadiel.

Drak

Trup má pološkrupinovú konštrukciu, ktorá je prevažne tvorená hliníkovými zliatinami. Rozdielne požiadavky na aerodynamiku v nízkych rýchlostiach a vysokých nadzvukových rýchlostiach vyriešili konštruktéri krídlom s meniteľnou geometriou. Tú je možné nastaviť do troch polôh:

• 20^o pre vzlet,
• 65^o pre „ekonomický“ nadzvukový let,
• 72^o pre nadzvukový let v malých výškach.

Na odtokovej strane každého z krídel sa nachádzajú tri dvojdielne vztlakové klapky. Hlavné palivové nádrže sa nachádzajú v trupe lietadla, ďalšie sú umiestnené v krídlach a kýle.

Predná podvozková noha má dve kolesá a zaťahuje sa smerom dozadu. Hlavné podvozky pozostávajú z troch párov kolies a zaťahujú sa do šácht, umiestnených z časti v trupe a z časti v krídle lietadla.

Do zadnej časti trupu sú integrované dva brzdiace padáky, každý s plochou 52 m².

Kokpit

Kabína štvorčlennej posádky je klimatizovaná a je zasklená elektricky vyhrievaným krytom. V prednej časti sedia dvaja piloti, v zadnej radista a navigátor. Celá posádka sedí na vystreľovacích sedadlách, ktoré umožňujú bezpečné katapultovanie sa od výšky 60 m a rýchlosti 130 km/h.

Avionika

Bombardér Tu-22M3 je vybavený dopplerovským rádiolokátorom PNA-D, ktorý slúži na vyhľadávanie a zameranie cieľov a taktiež na navádzanie riadených striel. Radar je súčasťou antikolízneho systému, nedá sa však využiť na nízke lety s kopírovaním terénu. V zadnej časti lietadla pod zvislou chvostovou plochou je ešte radar PRS-4KM Krypton. Ten spolu s televíznou kamerou slúži na zameranie cieľov pre dvojhlavňový guľomet GŠ-23. Okrem guľometu sa o vlastnú ochranu lietadla stará aj systém Ural. Ten pozostáva z výstražného rádiolokačného prijímača Sirena-3, výstražného infračerveného protiraketového systému, aktívneho radarového rušiča a výmetníc klamných infračervených a rádiolokačných cieľov.

V prednej časti trupu je umiestnený fotografický prístroj AFA-15, ktorý je určený na plnenie prieskumných úloh.

Komunikačný systém pozostáva z dvoch rádiostaníc UHF, jednej HF a palubného interkomu.

Motor

Pohon lietadla zabezpečujú dva motory Kuznecov NK-25, každý s maximálnym ťahom 245,15 kN. Motory sú umiestnené vedľa seba v zadnej časti trupu pod zvislou chvostovou plochou.

Výzbroj

Tu-22M3 môže niesť celú škálu voľne padajúcich bômb od FAB-100 s hmotnosťou 100 kg až po FAB-3000 s hmotnosťou 3 tony. Bombardér môže byť vybavený palubným zameriavacím systémom SVP-24 (Gefest). Ide o špecializovaný výpočtový podsystém, ktorý umožňuje presné navedenie "hlúpej" munície na cieľ. Základná myšlienka je podobná ako pri amerických bombách JDAM, ktoré sú vybavené družicovým systémom a z neriadených bômb sa tak stáva riadená munícia. Avšak prístup je úplne odlišný, keďže zariadenie nie je montované na každú bombu zvlásť, ale nachádza sa na palube lietadla. SVP-24 prepočítava polohu lietadla a cieľa na základe systému GLONASS, rýchlosť a smer letu lietadla, trajektóriu letu bomby a hydrometeorologické podmienky. Súradnice môžu byť trochu skreslené pri ostrých manévroch lietadla v cieľovej oblasti alebo pri nedostatku informácií o hydrometeorologických podmienkach a stave ovzdušia. Pravdepodobnosť zničenia malých dobre chránených podzemných zariadení je 30 až 40%. Účinnosť pri ničení zle chránených nadzemných cieľov môže dosiahnuť až 60%.

Na ničenie strategických stacionárnych pozemných objektov slúžia bomby Ch-15 s doletom 300 km. Tu-22M3 dokáže uniesť 6 kusov v bombovnici a ďalšie 4 bomby môžu byť umiestnené na závesníkoch pod krídlami. Protilodnú výzbroj predstavuje bomba Ch-22 s aktívnym radarovým navádzaním a s doletom 600 km.

Bombardéry Tu-22M3 by mali byť do roku 2018 vyzbrojené novými riadenými strelami Ch-32 s doletom 1 000 km. Strela po vypustení vystúpi do výšky 40 km, následne letí rýchlosťou 4 000−5 000 km/h a nakoniec zaútočí strmhlav na cieľ. Ch-32 je určená hlavne na ničenie nepriateľských lodí, rádiolokačných staníc, mostov, vojenských základní a elektrární. Strela môže byť navádzaná pomocou družicového systému GLONASS alebo GPS. V prostredí silného rušenia využije spočiatku inerciálny navigačný systém a v terminálnej fáze letu bude riadená pomocou aktívneho radarového navádzania.

Počas Studenej vojny vykonávali Tu-22M pravidelné hliadkovacie lety a v niekoľkých prípadoch pri strete s americkým námorníctvom simulovali útoky na zoskupenia lietadlových lodí.

Sovietska intervencia v Afganistane

Lietadlá Tu-22M sa dostali prvýkrát do bojov počas vojny v Afganistane v rokoch 1987 – 1989. Od roku 1987 pôsobilo v Afganistane 18 bombardérov Tu-22M2, ktoré bombardovali prístupové komunikácie, základne a sklady mudžahedínov. V roku 1988 ich nahradilo 16 modernejších Tu- 22M3, ktoré zohrali dôležitú úlohu hlavne pri ústupe sovietskych vojsk. Na likvidáciu pozemných cieľov v Afganistane sa používali bomby FAB-500, FAB- 1500 a FAB-3000.

Prvá čečenská vojna

Druhé bojové nasadenie si odbili bombardéry Tu-22M v roku 1995 v Čečensku, keď podnikali nálety na pozemné ciele v blízkosti mesta Groznyj.

Rusko-gruzínska vojna

V roku 2008 počas bojov v Južnom Osetsku stratilo ruské letectvo jeden bombardér Tu-22M, ktorý práve plnil prieskumné úlohy. Gruzínskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť ruské lietadlo pravdepodobne za použitia raketového systému Buk-M1.

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada

Dňa 17. novembra 2015 sa potvrdili podozrenia, že za zrútením ruského civilného lietadla s 224 pasažiermi na palube stojí Islamský štát a Rusko začalo masívne bombardovanie strategickými bombardérmi. Štrnásť strojov Tu-22M, päť lietadiel Tu-160 a šesť Tu-95 uskutočnilo nálety na pozície teroristickej skupiny ISIL. Bombardér Tu-22M bol vyzbrojený železnými bombami bez navádzania FAB-250, ktoré zhodil na ciele v Rakke. Bombardovanie pokračovalo až do 20. novembra a okrem cieľov v Rakke boli zničené aj objekty teroristov v provincii Deir ez-Zur. Za tieto štyri dni uskutočnili stroje Tu-22M šesťdesiat bojových misií a zbombardovali tridsať teroristických cieľov. Bombardéry Tu-22M štartujúce z letiska v Mozdoku vykonali 22. až 24. januára ďalších 18 letov, počas ktorých útočili v okolí Deir ez-Zor na bojovníkov ISIL a ich vojenskú techniku.

Ruská invázia na Ukrajinu

Dňa 24. februára 2022 zaútočila Ruská federácia na Ukrajinu s cieľom zvrhnúť vládu a dostať celú krajinu pod svoju kontrolu. Rusko spustilo útok na viacero kľúčových ukrajinských miest vrátane Kyjeva, Odesy, Berďansku, Charkova a Mariupoľa. Práve posledne spomínané mesto má pre Rusko strategický význam, pretože až po jeho dobití sa otvorí pozemný koridor z Donbasu na anektovaný Krym. Z toho dôvodu prebiehali v Mariupole od začiatku invázie tvrdé boje. Po ôsmych týždňoch boli poslední obrancovia Mariupoľu donútení stiahnuť sa do oceliarne Azovstal na východnom predmestí mesta, kde údajne zostalo uväznených ešte 100 000 civilistov. Aby sa ruským jednotkám podarilo prelomiť ukrajinskú obranu boli 15. apríla nasadené bombardéry Tu-22M3, ktoré oceliareň zbombardovali gravitačnými bombami bez koncového navádzania. Od začiatku útoku na Ukrajinu išlo o prvé potvrdené použitie bombardérov Tu-22M3.

Od mája 2022 začali bombardéry Tu-22M3 ničiť pozemné ciele na Ukrajine aj pomocou protilodných rakiet Ch-22. Strela Ch-22 bola vyvinutá v 60. rokoch 20. storočia a bola určená na ničenie zväzov lietadlových lodí, teda cieľov, ktoré sú radarovo vysoko kontrastné. V niektorých variantoch bola navyše vybavená jadrovou hlavicou. Preto sa tieto rakety nevyznačujú príliš vysokou presnosťou a už aj pri použití typu s konvenčnou hlavicou môžu napáchať obrovské vedľajšie škody. To sa potvrdilo aj na Ukrajine, na ktorú bolo od začiatku vojny vypálených už niekoľko desiatok rakiet Ch-22. Pokusy Ruska o zasiahnutie vojenskej a kritickej infraštruktúry častokrát viedli k významným stratám na životoch civilistov. Niektorí ukrajinskí politici však obvinili Rusko z toho, že nasadzuje Ch-22 úmyselne, len aby terorizovalo civilné obyvateľstvo. Takýmto príkladom bolo bombardovanie nákupného centra Amstor, ktoré 27. júna 2022 zasiahla jedna z dvojice odpálených Ch-22. Keď k útoku došlo, bolo v tomto nákupnom centre v meste Kremenčuk viac ako 1000 civilistov. Pri útoku zomrelo 21 ľudí a 59 bolo zranených.

Preto sa tieto bombardéry stali pre ukrajinské ozbrojené sily legitímnym cieľom a to nielen vtedy, keď práve bombardovali na Ukrajine, ale aj v čase, keď boli odstavené na ruských leteckých základniach. Ukrajinci sa pokúsili o niekoľko útokov na tieto lietadlá, pričom prvý z nich sa odohral 6. decembra 2022 na základni Diagilevo, ktorá sa nachádza 500 km od ukrajinských hraníc. Ukrajinský dron spôsobil výbuch vedľa bombardéru Tu-22M3 (číslo RF-34110), pričom mu poškodil trysky motora a zadnú hranu stabilizátorov. Ďalší útok dronmi sa uskutočnil 19. augusta 2023 na ruskej základni Soľci v Novgorodskej oblasti. Fotografie z leteckej základne potvrdzujú, že po útoku zachvátil Tu-22M3 požiar, ktorý bombardér úplne zničil.

  Rusko

• Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie k septembru 2017 disponovali 69 bojaschopnými lietadlami V auguste 2023 ukrajinské spravodajské služby uvádzali, že Rusko disponuje už iba 27 letuschopnými bombardérmi Tu-22M3.

Technické údaje

 

• Posádka: 4
• Dĺžka: 42,46 m
• Rozpätie krídel: min. 23,3 m, max. 34,28 m
• Výška: 11,05 m
• Nosná plocha: min. 175,8 m², max. 183,57 m²
• Prázdna hmotnosť: 46 t
• Max. vzletová hmotnosť: 124 t
• Max. náklad: 24 t
• Pohon: 2 x dvojprúdový motor s prídavným spaľovaním Kuznecov NK-25
  • Suchý ťah: 196 kN
  • Ťah s forsážou: 247.9 kN

Výkony

• Maximálna rýchlosť vo výške 10 000 m: Mach 1,88 (2 300 km/h)
• Max. dolet: 7 000 km
• Dostup: 13 300 m
• Stúpavosť: 15 m/s
• Plošné zaťaženie: 686 kg/m²
• Ťah/Hmotnosť: 0,45
• Preťaženie: 2,2 g

Výzbroj

• 1 kanón GŠ-23M kalibru 23 mm so zásobou 2x 1200 nábojov
• Strely vzduch-zem:
  • 2x Ch-22M
  • 10x Ch-15 (6x vo vnútornej šachte, 4x na závesníkoch pod krídlami)
  • 8x Ch-55
• Bomby:
  • 69x FAB-100 / FAB-250
  • 42x FAB-500
  • 8x FAB-1500
  • 3x FAB-3000