Toaletný papier je pletivový papierový produkt určený na čistenie análneho otvoru po defekácii (vylúčení výkalov) alebo na čistenie genitálií po močení.
Zloženie toaletného papiera sa líši od papierových vreckoviek. Toaletný papier je navrhnutý pre rozklad, keď sa namočí, aby neupchal kanalizačné rúry. Tiež sa rozkladá vo vyhnívacej nádrži, na rozdiel od papierových vreckoviek, ktoré väčšina výrobcov neodporúča do vyhnívacej (septickej) nádrže splachovať.
Toaletný papier bol prvý raz vyrobený v Číne v 14. storočí.
Prvý priemyselne vyrobený papier propagovaný výhradne pre toaletné použitie produkoval Joseph Cayetty v USA v roku 1857. Meno Cayetty bolo vytlačené na každom liste.
Pred týmto vynálezom na svoje umývanie používali bohatší ľudia vlnu, čipky alebo konope, chudobnejší sa umývali v rieke alebo sa čistili rôznymi materiálmi ako handry, drevené hobliny, tráva, seno, kamene, piesok, mach, voda, sneh, kukuričné šupky alebo mušle, v závislosti od krajiny a počasia alebo sociálnych zvykov. V starovekom Ríme sa obvykle používala špongia.
V niektorých častiach sveta sa bežne používali staré noviny, telefónne zoznamy, reklamné brožúry atď.
Použitie vody na čistenie bolo obvyklé na Strednom východe, kde ľudia používali ľavú ruku na čistenie a pravú ruku na jedlo. V niektorých častiach Afriky to bolo naopak, a stisk pravej ruky sa považoval za nevychovanosť. Na Slovensku sa v období stredoveku na hradoch severného Uhorska objavovala dokonca zvláštna forma vlastnej očisty, pri ktorej sa na to používali malé kožušinové zvieratá. Tak trochu sa zneužíval u nich prirodzený reflex dokonalej očisty, čím panstvo získavalo neustále obnoviteľný nástroj. Poznatky po takomto používaní napríklad mačiatok sa zachovali napríklad na Spišskom hrade.
Výhody toaletného papiera sú, že je ľahko použiteľný, výborne absorbujúci, môže byť vhodne dostupný pri toalete a môže byť spláchnutý vo väčšine krajín, kde je toaletný papier bežný. V oblastiach, kde sú bežné vyhnívacie nádrže a vo väčšine rozvojových krajín sa použitý toaletný papier obvykle vloží do odpadovej nádoby vedľa toalety, pretože kanalizácia alebo septický (vyhnívací) systém nedokáže toaletný papier spracovať.
Toaletný papier je dostupný v niekoľkých typoch, farebných variantoch, dekoráciách a štruktúrach, aby vyhovel individuálnym preferenciám. Toaletný papier sa typicky produkuje z recyklovaného papiera. Z environmentálneho hľadiska by producenti toaletného papiera nemuseli použiť bielenie, čo by redukovalo spotrebu dreva a zamorenie vôd.
Dvojvrstvový toaletný papier je štandardom v mnohých krajinách, i keď jednovrstvový je často dostupnejší a propagovaný ako lacnejší. Toaletný papier, zvlášť keď sa propaguje ako „luxusný“, môže byť vatovaný alebo vlnkovaný (razený), navoňaný, zafarbený alebo vzorkovaný, napustený liečivami (antibakteriálnymi chemikáliami) alebo s aloe atď. Ženám, ktoré sú náchylné k vaginálnej infekcii sa odporúča používať biely neparfumovaný toaletný papier.
Vlhký toaletný papier bol uvedený firmou Kimberly-Clark v Spojenom kráľovstve (Andrex) po roku 1990 a v USA v roku 2001 - 2 krajiny, kde sú bidety vzácne. Vlhký papier je určený na lepšie čistenie než suchý papier po defekácii a môže byť užitočný pre ženy počas menštruácie.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Toaletný papier, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.