Tibetská literatúra je významná súčasť tibetského umenia alebo tibetskej kultúry, ktorá vznikla pod vplyvom dvoch veľkých východných kultúr - čínskej kultúry a indickej kultúry.
Medzi kočovnými kmeňmi Tibetu odnepamäti jestvovala ľudová poézia, epické a náboženské povesti späté so starým tibetským šamanizmom (pozri bönizmus). Tibetská literatúra sa formovala na základe ústnej epiky (Geserchán). Najstaršie písomné pamiatky v tibetčine pochádzajú zo 7. storočia (kroniky, historické a náboženské legendy), od 8. storočia vplyv budhizmu, preklady indických budhistických spisov zaradené do súborov Kandžur a Tandžur (zač. 14. storočia), tibetská verzia Rámajány; od 9. storočia podľa čínskych vzorov svetské anály. Neskoršia literatúra je zväčša dielom učených mníchov (básnik Mi-la Ras-pa, historiograf Bu-ston Rin-čhen-grub, náboženský reformátor Bcon-kha-pa, politik a učenec Sang-rgias Rgja-mccho, 5. a 6. dalajláma, historiograf Je-šes Dpal-'bjor). Od 18. storočia zosilnenie vplyvu lamaizmu.
Po 2. svetovej vojne je tibetská literatúra pod čínskym vplyvom.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Tibetská literatúra, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.