Slavníkovci

storočie">10. storočia. Rod súperil s Přemyslovcami o moc v stredných Čechách a vznikajúcom štáte, čo napokon vyústilo do prepadnutia sídla Slavníkovcov počas konania vojenskej výpravy do Nemecka. V roku 995 bola veľká časť rodu vyvraždená na hradisku Libice na príkaz Boleslava II. z konkurenčného rodu Přemyslovcov, čo zakončilo zjednocovanie Čiech.

O Slavníkovcoch poskytuje informácie niekoľko zdrojov. Najznámejší je Kosmova kronika, no ktorá je ako neskoršie písaný zdroj nepresná a nespoľahlivá. Kosmas spomína hradisko Libice, kde mali byť Slavníkovci vyvraždení, no toto tvrdenie sa často spochybňuje a za pravdepodobnejšie miesto útoku sa považuje Malín (dnes súčasť Kutnej Hory), kde stála slavníkovská mincovňa.

V súčasnosti prevláda názor o príbuzenstve obidvoch rodov; Slavníkovci spravovali územie v okolí „Trstenickej cesty“, ktorá bola dôležitý tranzitný koridor medzi východom a západom a významný zdroj príjmov panovníka, preto ovládanie natoľko dôležitej komunikácie Boleslavovho kniežatstva nemohol vykonávať konkurenčný rod.

O rozsah územia Slavníkovcov sa presne nevie; Kosmasove zápisky zrejme zveličujú územie vplyvu rodu, ktoré malo siahať od Rokycanska až po hrad Litomyšl. Pravdepodobnejšie územie vplyvu sa tak nachádzalo na strednom Polabí, na území Poděbradska, Nymburska, Kolínska, Kutnohorska a Čáslavska.

• Slavník († 981) a jeho žena Střezislava († 987) – prvá známa generácia Slavníkovcov
• Soběslav – nástupca Slavníka a správca/vládca panstva; počas jeho vlády došlo k rozkvetu libického hradiska a razeniu vlastných mincí. Masaker v roku 995 prežil, lebo v tom čase išiel na pomoc Otovi III. a zahynul pri obliehaní Prahy v roku 1004.
• svätý Vojtech – pražský biskup
• svätý Radim – hniezdenský arcibiskup

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slavníkovci na českej Wikipédii.