skCUBE (výslovnosť [ˌesˈkjuːb]) bola slovenská vesmírna družica. Na polárnu nízku obežnú dráhu Zeme bola vynesená 23. júna 2017 indickou nosnou raketou PSLV-XL z kozmodrómu Šríharikota. Zanikla vstupom do hustejších vrstiev atmosféry 12. novembra 2023.
skCUBE | |
Satelit skCUBE s vysunutými anténami | |
Prevádzkovateľ | Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) |
---|---|
Hlavní dodávatelia | Žilinská univerzita v Žiline, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach |
Dátum štartu | 23. jún 2017, 03:59 UTC |
Nosná raketa | PSLV-XL |
Kozmodróm | Kozmické centrum Satiša Dhawana |
Zánik | 12. november 2023 |
COSPAR ID | 2017-036AA |
Webová stránka | druzica.sk |
Hmotnosť | 1 056 g |
Elementy dráhy | |
Epocha | 2017-10-13 20:44:46 UTC |
Umiestnenie | LEO |
Typ dráhy | polárna |
Veľká polos | 6880,63 km |
Excentricita | 0,001 |
Inklinácia | 97,4° |
Apoapsida | 510,2 km |
Periapsida | 494,8 km |
Doba obehu | 94 minút, 40 sekúnd |
Obežná rýchlosť | 7,61 km/s |
Počet obehov za deň | 15,2 |
Išlo o malú družicu, tzv. nanosatelit typu CubeSat s hmotnosťou 1 056 g a štandardizovanými rozmermi 10×10×10 cm (základný modul 1U). Družicu vyvíjala od roku 2011 Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA). Na obežnú dráhu ju mala pôvodne vyniesť nosná raketa Falcon 9 FT spoločnosti SpaceX.
Predpokladané vypustenie satelitu, pôvodne plánované na jar roku 2016, sa v priebehu roku niekoľkokrát odsúvalo. Zrušený bol aj plánovaný štart v októbri 2016 z kozmodrómu Vandenberg v Kalifornii. Situáciu skomplikovala septembrová havária rakety Falcon 9 FT, keď počas rutinného predletového testu motorov došlo k výbuchu, pri ktorom bol zničený nosič, izraelský komunikačný satelit Amos-6 a značne poškodená bola aj štartovacia rampa.
Jakub Kapuš dňa 18. mája 2017 na tlačovej konferencii oznámil, že SOSA dostala ponuku letieť na indickej rakete PSLV-XL s označením letu C38 a štartom, naplánovaným na jún 2017. „Túto ponuku sme sa rozhodli využiť, keďže na tomto projekte SOSA so svojimi partnermi pracuje už od roku 2011 a už viac ako rok čaká na štart do kozmu“, oznámil. Nosič, ktorého hlavný náklad tvoril indický satelit Cartosat-2E, okrem skCUBE a ďalších mikro a nanosatelitov vyniesol aj český 2U cubesat VZLUSat 1.
Hlavným vedeckým experimentom mal byť prijímač veľmi dlhých rádiových vĺn (VLF), ktorý mal z obežnej dráhy detegovať signály v rozsahu 3 – 30 kHz, produkované okrem iného tzv. nadoblačnými (ionosférickými) bleskami (v angl. Transient Luminous Events – TLE).
Kamera mala slúžiť na fotografovanie Zeme. Cieľom experimentu bolo, okrem overenia technológií, snímkovanie územia Slovenska z vesmíru. Základom kamery bol kvalitný obrazový snímač s rozlíšením 750×480 px a nízkym šumom. Optika so zorným uhlom 60° obsahovala infračervený (IR) a neutrálny (ND) filter. O spracovanie obrazu sa staral mikrokontrolér STM32F407, ktorý riešil aj celý postprocessing vrátane JPEG kompresie. Zhotovenie snímkov malo byť možné zo Zeme načasovať a uložiť ich do externej flash pamäte.
Palubný digitálny opakovač (digipeater) umožňoval spojenie dvoch rádioamatérskych operátorov prostredníctvom satelitu. Odosielal tiež základné telemetrické údaje prostredníctvom Morseovho kódu pre jednoduchý priamy posluch.
Vysokorýchlostný prenos záberov z kamery s využitím progresívnych metód kódovania. Rádioamatéri mali mať možnosť prijímať obrázok, označený menom skCUBE, volacím znakom OM9SAT a časovou značkou.
Antény oboch komunikačných systémov sú počas štartu zvinuté/zasunuté v ráme satelitu, k ich vysunutiu dochádza až po vypustení na obežnú dráhu, prepálením vlákna, blokujúceho teflonové dvierka.
Štart nosiča PSLV-XL sa uskutočnil 23. júna 2017 o 3:59 UTC (5:59 SELČ). Vypúšťanie nanosatelitov bolo spustené podľa plánu približne 20 minút po štarte. Úspešné vypustenie a aktivita skCUBE na obežnej dráhe boli predbežne potvrdené o 5:28 UTC (7:28 SELČ), kedy signál zo satelitu na frekvencii 437,1 MHz zachytil rádioamatér Dmitrij Paškov (R4UAB) z ruského mesta Ružajevka. Prijatie dátových paketov z družice následne o 10:00 SELČ potvrdila aj SOSA.
Nasledujúce dva týždne satelit priebežne odosielal dátové pakety štyroch typov:
Z údajov bolo možné dedukovať úspešnú stabilizáciu – postupné aktívne spomaľovanie počiatočnej rotácie (ktorá bola podľa extrapolovaného odhadu 1,1 °/s v osi X a 1,5 °/s v osi Y, pre os Z neboli získané zmysluplné údaje; stabilizácia trvala približne 2 dni) a funkčnosť všetkých uvedených systémov.
V noci zo 7. na 8. júla 2017, približne 15 dní po vypustení, došlo na satelite k poruche, ktorá sa z vonkajšieho pohľadu prejavila stratou komunikácie medzi komunikačným modulom (COM) a hlavným palubným počítačom (CDHS), pričom prostredníctvom hlavného počítača prebiehala aj komunikácia s ostatnými modulmi a vedeckými experimentmi na palube družice.
SOSA za pravdepodobnú príčinu poruchy pokladá poškodenie hardvéru alebo softvéru palubného počítača kozmickým žiarením a deklarovala snahu nasimulovať poruchu na duplicitnom module počítača na Zemi a eventuálne nájsť možné riešenie problému. Doteraz (október 2017) však o prípadnej zmene stavu družice neinformovala.
Nakoľko hlavné experimenty, ktoré mala družica na obežnej dráhe realizovať (VLF detektor, prenos záberov z kamery), boli plánované až na ďalšie týždne, neboli v dôsledku poruchy zrealizované. Vitálne systémy družice (napájanie, stabilizácia, komunikačný modul) zostávajú aj naďalej funkčné, rozsah jej využitia je však oproti plánovanému výrazne zredukovaný – na priebežné zasielanie telemetrie komunikačného modulu a príležitostne aktivované rádiomatérske experimenty (morzeovka, digitálny opakovač). Medzi alternatívne aktivity, naplánované po poruche, patrí aj mapovanie úrovne rušenia v pásme 70 cm v závislosti od času a polohy satelitu s využitím údajov z komunikačného modulu.
V noci z 12. na 13. januára 2019 (569. deň na orbite) došlo k strate rádiového kontaktu s družicou. SOSA uviedla, že k zlyhaniu došlo pravdepodobne v oblasti juhoatlantickej anomálie, kde sa vnútorný Van Allenov radiačný pás nachádza najbližšie k zemskému povrchu a kde mali podľa tvrdenia organizácie telemetrické údaje už dlhšie naznačovať nadmerné prehrievanie satelitu. Organizácia predpokladá, že stav je trvalý, situáciu však plánuje naďalej monitorovať.
Nefunkčná družica by mala na obežnej dráhe stráviť ešte rádovo roky. Z pôvodnej výšky približne 500 km nad povrchom bude postupne klesať, pričom zhruba po piatich rokoch by mala zhorieť v atmosfére.
Družica zanikla vstupom do hustejších vrstiev atmosféry 12. novembra 2023. Na obežnej dráhe strávila 6 rokov, 4 mesiace a 20 dní.
Financovanie a prezentácia družice boli verejne kritizované viacerými slovenskými vedeckými pracovníkmi, novinármi a občianskym združením Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku. Kritika sa týkala výšky a spôsobu financovania (bez verejnej súťaže), spornej vedeckej relevantnosti organizácie SOSA aj samotnej družice a nadnesenej mediálnej prezentácie projektu.
Aleš Kučera, do konca mája 2017 riaditeľ Astronomického ústavu SAV (AsÚ SAV) na margo projektu pre portál DSL.sk vyhlásil: „Čo sa týka prezentácie projektu, jeho dôležitosť je neprimerane, nadnesene prezentovaná, keď si uvedomíme, že na Slovensku sa vyrobilo a aj sa stále vyrába vo vedeckých ústavoch SAV, na univerzitách a aj v priemyselnom sektore množstvo ďaleko kvalitnejších a náročnejších kozmických aparatúr, ktoré reálne získavajú vedecké informácie (dáta) alebo zabezpečujú technologické experimenty ... Fotografovanie Zeme a pár meraní, budú demonštrovať funkčnosť satelitu, ale z hľadiska vedeckého nemajú žiadnu hodnotu. Podobné kocky vypúšťajú štandardne študenti vysokých a stredných škôl a aj žiaci základných škôl“. Podľa Kučeru tiež chýbajú transparentné informácie, ako sa použilo 315,7 tisíc EUR z verejných zdrojov. Ostrú kritiku projektu družice, organizácie SOSA, jej predsedníčky a podpredsedu zverejnil v marci 2017 aj v 22-stranovom vyjadrení na stránke AsÚ SAV a v troch rozhovoroch.
Financovanie projektu kritizoval aj astronóm Peter Vereš: „Samotný projekt by som nikdy nekritizoval a dokonca bol ochotný priamo podporiť, keby ostal v rovine amatérskej snahy a bol financovaný zo súkromných zdrojov. Žiaľ, veľké množstvo financií získali zo štátneho rozpočtu, bez verejnej súťaže, priamymi dotáciami, pričom vedci musia o podobné financie súťažiť v transparentnej súťaži“.
SOSA v reakcii na kritiku argumentovala účasťou viacerých úspešných vedcov „s doktorátmi v astrofyzike a astrobiológii získanými na zahraničných univerzitách a so stážami v NASA, tiež jeden zahraničný profesor molekulárnej biológie ako aj celá rada elektrotechnických a telekomunikačných inžinierov“. Na kritiku stavebnicovej koncepcie a triviálnosti družice reagovali poukázaním na množstvo na mieru vyvinutých riešení a modulov: „význam a náročnosť projektu prvej slovenskej družice skCUBE nie sú dobre pochopené, ak je prirovnávaný k aktivitám pre stredoškolákov, resp. panuje presvedčenie, že je možné si takúto družicu objednať na mieru v zahraničnom cubesat-shope. Naša družica je totiž navrhnutá úplne jedinečne; hoci navonok má štandardizované rozmery 10×10×10 cm, vo vnútri – takpovediac „pod kapotou“ – obsahuje celý rad technologických inovácií a experimentálnych technológií.“. Spotrebované finančné prostriedky pokladá SOSA za nízke v porovnaní s podobnými zahraničnými projektami a poukazuje tiež na množstvo dobrovoľníckych aktivít a crowdfundingových zdrojov.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article SkCUBE, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.