Vrch Satan: Vrch vo Vysokých Tatrách

Leží nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.

Satan
vrch
Pohľad na Satan z Kôprovského sedla
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Vysoké Tatry, Štrba
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 421,5 m n. m.
Súradnice	49°09′47″S 20°03′08″V / 49,1631°S 20,0521°V / 49.1631; 20.0521
Geologické zloženie	žula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka
- dátum	1880
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wiki Commons: Satan (mountain in the High Tatra Mountains)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Názov štítu Satan ako aj susednej Diabloviny (2 380 m n. m.), Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla (2 300 m n. m.) či Pekelníka (2 374 m n. m.) má svoje korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch, podľa ktorých Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia vykopať zhadzuje kamene. Iná legenda hovorí, že na vrchole Satana sa počas svätojánskej noci schádzajú čerti a ďalšia, že bača tu za pomoci kúzelníka hľadal poklady, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skalami. V povestiach sa objavuje aj goral, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu neupísal. Vie sa, že okolo vrchu sa motali zlatokopi. Skutočným podkladom povestí môžu byť často padajúce kamene zo zrázov končiara.

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry. Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba. Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a juhozápadne Važec. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Mlynická dolina.

Vrch sa nachádza v Hrebeni bášt, ktorý vybieha z krivánskej rázsochy v masíve Hlinskej veže (2 340 m n. m.). Od tohto uzlového vrchu nasleduje Veľká capia veža, Zadná Bašta (2 379 m n. m.), Diablovina (2 390 m n. m.), Satanovo sedlo, Satan a južne pokračuje Predná bašta (2 373,5 m n. m.), Malá Bašta (2 287,5 m n. m.) a Patria (2 202,8 m n. m.). Satan má dva, približne rovnako vysoké vrcholy - severný a južný.

Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom. Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pliesko pod Skokom a iné. Hrebeň patrí do povodia rieky Poprad, kde voda z východných svahov odteká Hincovým potokom a zo západných potokom Mlynica.

Severným smerom sa nachádza Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.) a Kotolnica (1 963 m n. m.), západne leží Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.) a Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), južne Predné Solisko (2 117 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Malá Bašta (2 287,5 m n. m.) a východne Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.). Na vrchol nevedie značený turistický chodník.

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Vysokých Tatier a blízka Mlynická a Mengusovská dolina, pri vhodných podmienkach tiež Volovské vrchy, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Oravské Beskydy.

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.

• Prvý výstup na vrchol uskutočnil Jan Gwalbert Pawlikowski s vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880.
• Prvý zimný výstup uskutočnili Ernst Dubke, Johann Breuer mladší a Ján Franz starší v roku 1906.

•  
  Satan ponad Malé Hincovo pleso
•  
  Satan, Predná bašta a Malá bašta z Mlynickej doliny
•  
  Satan ponad Nižné Kozie pleso
•  
  Veľká capia veža (vľavo) a Satan (vpravo) ponad Capie pleso

 

Hrebeň Bášt nad Mengusovskou dolinou