Sahak Veľký

Veľký, Izák Veľký, Sahak Partev, Izák Parthský; * okolo 345/okolo 350, Cézarea Kapadócka – † 438/asi 7. september 439, Aštišat) bol katolikos arménskej cirkvi v rokoch 387 – 438/439. Patril k hlavným obrancom arménskej kultúrnej a cirkevnej nezávislosti, bol skutočným zakladateľom arménskej národnej cirkvi. Podieľal sa tiež na prvom preklade Biblie do arménčiny. Sahak spolu s Mesropom Maštocom a ich žiakmi preto bývajú Arménmi označovaní ako Svätí prekladatelia. Arménskou apoštolskou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok si pripomínajú viackrát - dva týždne pred Veľkým pôstom, štvrtý týždeň po Zoslaní Ducha svätého (približne v júli), tretí týždeň po Nanebovzatí Panny Márie (september) a v novembri.

Sahak Veľký
arménsky katolikos
Sahak Veľký, portrét od Stepana Nersissiana
Štát pôsobenia	Veľké Arménsko
Funkcie a tituly
arménsky katolikos
387 – 438/439
Aspurakes z Malazgirtu Hovsep I. z Hoghotzimu
Biografické údaje
Narodenie	345/350 Cézarea Kapadócka
Úmrtie	438/439 Aštišat
Svätenia
Cirkev	Arménska cirkev
Svätec
Sviatok	viaceré, pohyblivé dni
V cirkvách	Arménska apoštolská cirkev
Odkazy
Sahak Veľký
Biografický portál

Sahak sa narodil ako syn arménskeho katolika Nersea približne v polovici 4. storočia v maloázijskej Cézarey Kapadóckej. Viacerí jeho predkovia zastávali pozíciu arménskych katolikov a on sám bol jedným z posledných potomkov apoštola Arménov, Gregora Osvietiteľa. Vzdelania sa mu dostalo niekde v okolí Cézarey a možno aj v Konštantínopole. Dobre poznal helénsku kultúru a východné jazyky. V mladosti sa oženil, avšak po tom, čo jeho žena zomrela, stal sa mníchom.

Niekedy v rokoch 387/388 bol menovaný katolikom Arménie. Podporoval kláštorný živor, pričom vlastné sídlo zmenil na kláštor. S asketickým životom spojil aj samotnú úlohu katolika a zaviedol povinnosť celibátu pre všetkých arménskych biskupov. Zakladal školy a chrámy, usporiadal viacero miestnych synod a koncilov. Patrí medzi ne tretia a štvrtá synoda vo Vagharšapate (Ečmiadzine) a druhý a tretí koncil v Artašate. Spomalil šírenie nestoriánstva v Arménsku a podieľal sa presadení záverov Efezského koncilu v arménskej cirkvi. Spolu so svojimi žiakmi zrejme preložil koncilové dokumenty do arménčiny. Veľkým úspechom bolo uznanie arménskeho patriarchátu Konštantínopolom, čím sa krajina oslobodila z východorímskeho resp.byzantského vplyvu. Pomáhal Mesropovi Maštocovi s vytvorením arménskej abecedy a podieľal sa tiež na tvorbe arménskeho prekladu Biblie z gréčtiny a sýrčiny.

V roku 428 bol po zániku Arménskeho kráľovstva Peržanmi pre politické intrigy zbavený úradu katolika a jeho majetok bol zhabaný. Sahak si však i napriek tomu zachoval vysokú autoritu a zostal de facto jedinou hlavou Arménov. V roku 432 sa do Arménska vďaka svojej charizme mohol vrátiť. Približne v roku 435 bol dokončený prvý arménsky preklad Biblie. Na arménskej synode v Aštišate (435) propagoval ortodoxnú náuku o Kristovom osobnom božstve a odsúdil dôraz na jeho ľudskosť vyjadrený Theodorom z Mopsuestie. Zomrel asi niekedy v rokoch 438/439. Údaje o jeho živote možno nájsť v dielach arménskych historikov Koriuna a Movsesa Chorenaciho.

Okrem účasti na preklade Biblie do arménčiny je mu pripisovaných viacero diel. Medzi nimi liturgická príručka, hymny a kánonické listy. Movses Chorenaci cituje tri jeho listy, avšak len dva sú autentické. Dedikované boli Akáciovi z Melitény a konštantínopolskému metropolitovi Proklovi. Odpoveďou na list Proklovi mohol byť Proklov list Tomus ad Armenios, ktorý v tom čase poslal Arménom. Okrem toho mu sú pripisované rôzne listy byzantskému cisárovi Theodosiovi II., konštantínopolskému arcibiskupovi Attikovi a iným východným prelátom. Arménska tradícia mu pripisuje aj niektoré pochybné kánony. Jeho listy boli publikované vo francúzskom a anglickom preklade.