Movses Chorenaci

storočí, * okolo 410, Choréna – okolo 490 / † 487 / niektoré výskumy ho datujú až do 8. – 9. storočia) bol arménsky vedec a spisovateľ, najvýznamnejší raný arménsky historik, autor diela Dejiny Arménska. V diele popísal dejiny arménskeho národa až do smrti Mesropa Maštoca. Býva označovaný za otca arménskej literatúry či za otca arménskej histórie alebo za arménskeho Herodota. Hoci nebol prvým arménskym historikom, ako prvý z nich vyvinul explicitnú historiografickú filozofiu. Arménska apoštolská cirkev ho uctieva ako svätého, jeho sviatok slávia spolu s ostatnými svätými prekladateľmi.

Movses Chorenaci
arménsky spisovateľ, historik
Obraz svätého Mojžiša Chorenaciho od Hovhanna Hovhannesjana (1730 – 1801).
Osobné informácie
Narodenie	okolo 410
	Chorén/Choréna (neznáme mesto)
Úmrtie	okolo 490
Národnosť	arménska
Dielo
Žánre	kronika
Obdobie	stredoveká literatúra
Literárne hnutie	arménska literatúra
Významné práce	Dejiny Arménska
Ovplyvnený	Eusebios z Kaisareie, Sokrates Scholastikos, Ióannes Malalas, Jozef Flavius a ďalší
Odkazy
	Movses Chorenaci (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

• Mojžiš Chorénsky
• Mojžiš z Chorény, Mojžiš z Chorénu
• lat. Moses Chorenensis
• armén. Մովսես Խորենացի, prepisy: Movses Chorenaci, Moses Chorenac'i, Movsés Xorenaci

Niekedy býva nesprávne zamieňaný s iným arménskym historikom s menom Movses Daschuranci (aj Mojžiš Daschuranci či Movses Kalankatuaci) žijúcim približne v 9. – 10. storočí.

 

O Movsesovom živote sa veľa nevie. Narodil sa neznámo kedy v meste Chorén (alebo Choréna), ktoré nie je presne identifikované. Samotný Movses sa označoval za žiaka svätých Mesropa a Sahaka, a teda za žiaka Mesropovej školy. Mal sa podieľať na preklade Biblie do arménčiny. Na ich podnet mal odísť študovať do Alexandrie a Konštantínopola, mal navštíviť aj Rím, Jeruzalem a Sýriu. Po príchode do rodného Arménska sa mal venovať prekladaniu a písaniu diel. Viaceré anachronizmy, ako aj chvála rodu Bagratovcov a zatracovania Mamikonjanovcov viedli k tomu, že mnohí bádatelia Chorenaciho život datovali až o niekoľko storočí neskôr (nie skôr ako do 8. storočie). Tomu môže nasvedčovať i fakt, že prvé výslovné zmienky o jeho diele pochádzajú až z deviateho storočia (Tovma Arcruni).

 

• Dejiny Arménska / Dejiny Arménov alebo len Dejiny (armén. Pathmuthjun Hajoc, 483 – 485)

Práca sa skladá z troch častí. Prvou je prehistória Arménska, druhou dejiny od Alexandra po smrť Trdata a tretia časť sa zaoberá obdobím od smrti Trdata do smrti svätých Sahaka a Mesropa Maštoca (439). Dielo je pochvalou Arménska a rodu Bagratovcov. Venované bolo neznámej osobe menom Sahak Bagratovec. Autor údajne čerpal z bohatých ninivských archívoch. V skutočnosti však čerpá najmä z diel preložených do dávnej arménčiny. Medzi prameňmi sa nachádzali aj diela pohanských autorov. Medzi ne patrí Poéma o Alexandrovi Veľkom od Pseudo-Kallistena, Progymnasmata od Theóna, Scholia od Nonna, diela Jozefa Flavia či z Filónovho diela Kniha Chrie. Z kresťanských prameňov použil diela raných cirkevných historikov Eusebia, Sokrata Scholastika, kroniku sýrskeho historika Ióanna Malalu, dielo Gregora Naziánskeho. Významným zdrojom bola aj Biblia. Autor čerpal aj z ústnej tradície a ľudovej slovesnosti a arménskych prameňov (Koriun, Lazarus, Faustus, Agathangelos). Perzské pramene podľa vlastných slov v úvode diela nepoužíva, pretože za matku a živiteľku múdrosti považuje Grécko. Spoľahlivosť diela je stále pochybná, avšak i tak ide o cenný prameň raných arménskych dejín.

Dejiny Arménska autor spája s biblickými dejinami Izraela a so starovekými dejinami. Popisuje v nich okrem iného aj príbeh o legendárnom kráľovi Abgarovi, ktorému pripisuje arménsky pôvod. V druhej knihe sa venuje postaveniu Arménska ako medzníka medzi Rímskou ríšou a Partmi. Tretia kniha pojednáva o Arménsku medzi Byzanciou a Peržanmi. Končí sa lamentáciou nad koncom arsakovskej dynastie a zvýraznením úlohy dynastie Bagratovov pri konsolidácii národnej identity.

• Movsesovi je pripisovaných aj viacero ďalších diel, medzi nimi knihy: Rétoriky (De tropis), Homílie o premenení, Život svätej Hripsime a družiek. Kedysi mu bolo pripisované aj dielo Geografia (Ascharhacojc), to je dnes priznávané Ananiášovi zo Širaku.