Rita Klímová: česká ekonómka, disidentka a diplomatka

december">10. december 1931, Jasy, Rumunsko – † 30. december 1993, Praha) bola česká ekonómka, disidentka a veľvyslankyňa Česko-Slovenska v USA.

Rita Klímová
Veľvyslankyňa Česko-Slovenska v USA
V úrade február 1990 – august 1992
Michael Žantovský
Biografické údaje
Narodenie	10. december 1931 Jasy, Rumunsko
Úmrtie	30. december 1993 (62 rokov)
Politická strana	KSČ (1945 – 1970) Občianske fórum (1989 – 1992)
Rodina
Rodičia	Stanislav Budin, Hana Budínová
Manžel	Zdeněk Mlynář (1956 – 1967) Zdeněk Klíma (1978 – 1980)
Deti	Vladimír Mlynář, Milena Bartlová
Politický portál  Biografický portál

Klímová sa narodila v Rumunsku u rodičov svojej matky Hany Budínovej (rodenej Kaufmann). Jej otcom bol Stanislav Budín, prominentný komunistický spisovateľ židovského pôvodu . Budín bol vtedy zamestnancom propagačného oddelenia ÚV KSČ (1930-1933), neskôr (1934-1936) šéfredaktorom Rudého práva. Tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny v roku 1939 rodina emigrovala do Spojených štátov. Usadili sa v New Yorku. Jej otec tam bol redaktorom českého časopisu Newyorské listy. Klímová navštevovala strednú školu a college. Do Česko-Slovenska sa vrátila ako 14-ročná v roku 1946, aby ukončila svoje vzdelávanie. Dôsledkom toho hovorila americkou angličtinou s „industrial-strength“ (extra silným) new-yorkským prízvukom.

Podobne ako veľa stredoeurópanov jej generácie bola Klímová v mladosti zarytou komunistkou, ovplyvnená otcom, ktorý sa rozhodol budovať nové socialistické Československo. Do Komunistickej strany Česko-Slovenska vstúpila v roku 1948. Ešte počas štúdia pracovala v továrni, aby sa priblížila pracujúcej triede. Počas štúdia sa tiež zosobášila s ľavicovým intelektuálom Zdeňkom Mlynářom (rodným menom Zdeněk Müller, Gorbačov kamarát z vysokej školy, ktorý sa stal v roku 1968 hlavným ideológom pražskej jari).

V rokoch 1950 – 1955 študovala VŠ ekonomickú v Prahe a tam tiež neskôr pôsobila na katedre dejín ekonomických teórií, od roku 1969 ako docentka. Počas Pražskej jari ohromená reformným programom Alexandra Dubčeka pomáhala západným médiám získať prehľad zvnútra. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy pokračovala v podpore reforiem. Z univerzity bola vyhodená a zo strany vylúčená v roku 1970.

Podobne ako iní akademici, ktorí podporovali Pražskú jar si počas normalizácie ťažko zháňala živobytie. Našla si príležitostnú prácu prekladateľky a tlmočníčky, ktorú však stratila podobne ako jej otec, ktorý podpísal Chartu 77 medzi prvými. Tvrdila, že Chartu chcela podpísať tiež, ale jej exmanžel Mlynář (ktorý sa s ňou rozviedol v roku 1966 alebo 1967) jej povedal, že jej podpis nechceli. Nešlo o žiadnu zložitú úvahu z jeho strany aby ju chránil. Išlo o jeho jasnú formuláciu: "my chceme len významných ľudí, a ty nie si významná". V tom čase už bola úplne uvedomelá feministka, urazila sa a nepodpísala. Po roku 1977 jej už tlmočenie zakázali a potom sa živila prekladaním bibliografických anotácií pre pedagogickú knižnicu. Pracovala aj ako úradníčka Zväzu českých invalidov.

Počas 70. a 80. rokov sa stala prominentnou v česko-slovenských disidentských kruhoch a tiež jednou z kontaktných osôb medzi disidentami a západnými médiami. Často vo svojom byte organizovala stretnutia disidentských ekonómov. Jedným z jej častých hostí bol budúci český premiér a prezident Václav Klaus. V tomto čase už bola presvedčená o potrebe prijať trhovú ekonomiku; napísala viacero samizdatových článkov o ekonomickej problematike pod pseudonymom „Adam Kovář“ – českým doslovným prekladom mena škótskeho ekonóma Adama Smitha, ktorý zaviedol pojem neviditeľná ruka trhu.

Počas Nežnej revolúcie sa stala známou, keď ju jej dlhoročný priateľ Václav Havel požiadal o tlmočenie. Havel potreboval niekoho, kto by mohol byť hovorcom Občianskeho fóra pre anglicko-hovoriacich. Havel predpokladal, že keďže Klímová hovorí americkou angličtinou, bola by v tejto úlohe vhodná pre amerických divákov. Havel vedel dobre po anglicky, ale myslel si, že nemá dobrý prízvuk. Klímová ako prekladateľka prvá zdokumentovateľne použila výraz „Velvet Revolution“ („Zamatová revolúcia“).

20. decembra 1989, niekoľko mesiacov po konci komunistickej vlády ju novovymenovaný minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier, ďalší zo starých priateľov, požiadal, aby sa stala veľvyslankyňou novej vlády v Spojených štátoch aj keď nemala predošlé diplomatické skúsenosti. Československou veľvyslankyňou v USA bola od februára 1990. Krátko po obsadení diplomatického postu bola Klímovej diagnostikovaná leukémia. Musela byť opakovane hospitalizovaná a úrad potom viedol ako chargé d'affaires M. Chrobok. Zo svojho postu rezignovala v auguste 1992, niekoľko mesiacov pred rozpadom federácie. Do Prahy bola odvolaná 15. septembra 1992, jej nástupcom sa stal Michael Žantovský.

V rokoch 1956 – 1967 bola manželkou reformného komunistu Zdeňka Mlynára. Je matkou politika Vladimíra Mlynára a historičky umenia Mileny Bartlovej. Od roku 1978 bola vydatá za Zdeňka Klímu, ktorý zomrel v roku 1980.

Rita Klímová dementovala jej pripisovaný výrok o endemickom (genetickom) antisemitizme Slovákov.

Leukémii podľahla 30. decembra 1993 v Prahe.