Recyklácia Plastového Odpadu

Cieľom recyklácie je znížiť množstvo plastového odpadu, ktoré končí predovšetkým na skládkach, čo má negatívny dopad aj na životné prostredie. V súčasnosti je vo všeobecnosti recyklácia najlepší spôsob likvidácie odpadu, pri ktorom sa znižuje spotreba fosílnych palív, šetrí sa energia a koniec koncov aj emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov.

Svetová produkcia plastových materiálov za posledné desaťročia prudko vzrástla. V roku 1950 sa vyrobilo 1,5 milióna ton plastov. V roku 2018 ich bolo vyprodukovaných až 359 miliónov ton. So vzrastajúcou produkciou, vzrástlo aj množstvo plastového odpadu. Kvôli koronavírusu (SARS-CoV-2) sa výroba plastov znížila a miera recyklácie plastov v EÚ je dnes približne okolo 25%. Recyklácia plastov je však v porovnaní s väčšinou iných sypkých materiálov stále obmedzená. V súčasnosti sa recyklácia plastového odpadu stáva významným priemyselným odvetvím. Zásluhu na tom majú aj technologické postupy, ktoré prinášajú ekologicky prijateľné zužitkovanie a dávajú materiálom „druhý život“.

 

Poznáme 3 spôsoby spracovania plastového odpadu:

• mechanickú
• chemickú
• energetickú recykláciu

Najčastejším spôsobom ako spracovať plastový odpad je mechanická recyklácia, ktorá sa ešte rozdeľuje na primárnu a sekundárnu recykláciu.

Mechanická recyklácia

Mechanická recyklácia je proces, pri ktorom sa plastový materiál mechanicky rozomelie na malé fragmenty. Následne sa znovu spracuje a vznikne nový komponent, ktorý môže, ale nemusí spĺňať svoje pôvodné vlastnosti. Tento typ recyklácie je najviac používaní a tiež sa táto recyklácia často označuje ako „recyklácia v uzavretej slučke“. Proces mechanickej recyklácie pozostáva z niekoľkých častí, ako je zber, triedenie, mletie, umývanie, sušenie, extrúzia a granulácia, ktoré môžu prebiehať v rôznom poradí. Mechanickou recykláciou plastov dochádza k zmene štruktúry väzieb a k skracovaniu polymérnych reťazcov.

Primárna a sekundárna recyklácia

Primárna recyklácia sa zaoberá opakovaným spracovaním čistého polymérneho odpadu, teda odpadu, ktorý vzniká priamo pri spracovaní. Ide o nekontaminovaný homogénny materiál, kde pri viacnásobnom spracovaní môže nastať pokles molekulovej hmotnosti. Sekundárna recyklácia predstavuje opakované spracovanie znečisteného heterogénneho polymérneho odpadu, kde už vlastnosti môžu byť rozdielne od vlastností materiálu, ktorý sa spracoval primárnou recykláciou.

Chemická recyklácia

 

Chemická recyklácia je proces, pri ktorom sa polymérne reťazce plastového materiálu chemicky premenia na menšie molekuly, vznikne chemická látka (chemikália), ktorú možno znova použiť. Chemická recyklácia je finančne nákladnejšia ako mechanická. Doteraz sa používajú chemické procesy ako je depolymerizácia (glykolýza, metanolýza, hydrolýza a aminolýza) alebo zahrievanie pri vysokých teplotách na rozštiepenie väzieb na kostru polyméru, hydrokrakovanie a splyňovanie.

Energetická recyklácia

Energetická recyklácia je tretím typom možného spracovania plastového odpadu. Ide o proces, kedy sa plastový materiál v spaľovni spáli, vznikne energia, z ktorej získame teplo a/alebo elektrinu. V menších firmách sa premení elektrická energia na vodu či vodnú paru, ktorá slúži ako tepelná energia. Touto recykláciou plastový odpad nekončí na skládkach, ale efektívne sa využije.