Pieniny: Pohorie na Spiši

Preteká nimi rieka Dunajec.

Pieniny
pohorie geomorfologický celok
Prielom Dunajca zo Sokolice
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okresy	Stará Ľubovňa, Kežmarok
Nadradená jednotka	Východné Beskydy
Susedné jednotky	Ľubovnianska vrchovina Spišská Magura Spišsko-šarišské medzihorie
Súradnice	49°24′S 20°27′V / 49,40°S 20,45°V / 49.40; 20.45
Najvyšší bod	Vysoké skalky
- výška	1 050 m n. m.
Pieniny na mape Slovenska
Topografická mapa Pienin
Wiki Commons: Pieniny
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

 

Územie sa nachádza v severnej časti Spiša, nazývaného tiež Zamagurie. Pieniny zo severu vymedzuje hranica s Poľskom, na východe Ľubovnianska vrchovina, na juhu Spišsko-šarišské medzihorie a na západe Spišská Magura. Na tomto území žili v minulosti prevažne Slováci, Gorali, Rusíni, Poliaci no i Židia, Nemci a Rómovia.

Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma a najvyšším vrchom sú Vysoké skalky, dosahujúce 1 050 m n. m.. Na území Slovenska sú výškovo a turisticky zaujímavé vrcholy Vysoká (1 013 m n. m.), Vrchriečky (966 m n. m.), Kýčera (954 m n. m.), Fakľovka (934 m n. m.), Šľachovky (899 m n. m.), Plašná (889 m n. m.), Rabštín (842 m n. m.) a Holica (828 m n. m.), na poľskej strane sú najatraktívnejšie Sokolica (747 m n. m.) a Tri koruny (poľsky: Trzy korony (982 m n. m.)). Turisticky atraktívne sú vápencové bralá Haligovských skál a okolie Červeného kláštora.

Z geologického hľadiska sú Pieniny súčasťou karpatského bradlového pásma, ktoré predstavuje komplikovanú zónu na rozhraní flyšového pásma a Vnútrorných (Centrálnych) Západných Karpát. Vystupuje tu hlavne púchovské a jarmutské súvrstvie. Jednotlivé vápencové bradlá, napr. pri Haligovciach tvorí tzv. haligovecká sukcesia: sled spodnojurského až spodnokriedového veku budovaný krinoidovými a mikritickými vápencemi jurského veku a spodnokriedovými slienitými vápencami (tzv. pieninské súvrstvie). Vo vápencových častiach v Haligovských skalách sa vytvorili formy krasového reliéfu vo verejne neprístupných jaskyniach – Aksamitka, Zbojnícka jaskyňa, Jazvečia jaskyňa, Kozia jaskyňa a Medvedie diery.

Na časti územia Pienin sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri koruny, Sokolicu a končí bralom Bystrík, na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park začína Hôrkou a pokračuje údolím potoka Lipník, v trase cesty 543 cez Stráňanské sedlo a ďalej cez Fakľovku na Vrchriečky, kde sa pripája na hraničný hrebeň. Ním vedie hranica parku až k rieke Dunajec.

V minulosti boli na území národného parku maloplošné chránené územia ale od roku 2004 ich nahradila zonácia národného parku a v súčasnosti má Pieninský národný park štyri zóny. Zónu A s piatym stupňom ochrany, zónu B so štvrtým stupňom ochrany, zónu C s tretím stupňom ochrany a zónu D, ktorú tvoria intravilány a rozvojové územia obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica, s druhým stupňom ochrany.

Pôvodnými lesmi boli prevažne bukové, jedľové a kvetnaté lesy, v dolinách Dunajca sa však zachovali podhorské lužné lesy.

Zo živočíchov tu môžeme nájsť rysa ostrovida (Lynx lynx) či jastraba veľkého (Accipiter gentilis), v riekach dokonca raka riečneho (Astacus astacus)

 

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Pieninách

Pieniny sa delia na tri časti:

• Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar (879 m n. m.))
• Centrálne Pieniny (volané len Pieniny), od Niedziči po lom Dunajca medzi Sromowcami Niżnymi a Szczawnicou (Tri korunyy, Holica a Sokolica).
• Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké skalky (1 050 m n. m.), najvyšší vrch Pienin.

Turisticky najnavštevovanejšími sú Tri koruny a Sokolica na poľskej strane a Prielom Dunajca (národná prírodná rezervácia vyhlásená r. 1967 (pôvodne r. 1932), 360 ha) na slovenskej strane. Prielom Dunajca sa nachádza medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie Pienin, s hlbokými kaňonmi, s meandrami zakliesnenými hlboko do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami. Turisticky atraktívnym je i splav Dunajca na pltiach s originálnou goralskou muzikou.

Pri návšteve Pienin netreba rovnako vynechať návštevu hradu v Niedzici, ktorý sa v súčasnosti týči nad priehradou. Kedysi však jej dnom pretekala rieka Dunajec, ktorá v tejto časti tvorila hranicu medzi Uhorskom a Poľskom. Oproti hradu Niedzica sa nachádza zrúcanina hradu v Czorsztyne. Tieto hrady boli hraničnými pevnosťami.

Pieninský národný park (PIENAP) na Slovensku bol vyhlásený v roku 1967 na ploche 2 125 ha, v roku 1997 rozšírený na 3 750 ha. V Poľsku bol vyhlásený Pieniński Park Narodowy (PPN) 23. mája 1932 na ploche 760 ha, v roku 1955 rozšírený na 2 231 ha. Sídlo Správy Pienap-u je v Červenom Kláštore. Sídlo Správa PPN je v Krościenku nad Dunajcem.

Turisti sa môžu ubytovať buď v penziónoch v Červenom Kláštore, Majeroch či v poľských obciach alebo v dvoch hoteloch v jedinom meste Zamaguria, v Spišskej Starej Vsi.